Katolícke kňazské osobnosti okresu Zlaté Moravce

K Jubilejnému roku 2000 vydal Lúč, vydavateľské družstvo Bratislava rozsiahle dielo pod názvom Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska. Na 1550 stranách je asi 2600 mien kňazských osobností, ktorí popri svojej pastoračnej činnosti robili aj v iných oblastiach, napr. v umení, v hudbe, v literatúre, v architektúre, v prírodných vedách, v histórii ap. Katolíckych kňazov nájdeme vo všekých odboroch vedy a umenia. Možno teda povedať, že národná veda a kultúra rástla aj vďaka pracovitým a tvorivým kňazom, hoci ich práca bola často aj znevažovaná. Tak to bolo až do novembra 1989. Mnohí kňazi bolo prenasledovaní,väznení a mali zakazovanú pastoračnú činnosť. Aj to je pri jednotlivých menách napísané. V Lexikóne majú miesto aj všetci misionári a rehoľní bratia, ktorí v minulosti pôsobili, či v súčasnosti pôsobia mimo Slovenska.
Na čele 50-členného autorského kolektívu je Prof. PhDr.Július Pašteka,DrSc, literárny vedec a garant projektu. Medzi autormi sú aj rodáci z nášho okresu: historik docent Ing. František Vnuk a literárny vedec docent Mišo A. Kováč,CSc.
Lexikón predstavuje jednu kňazskú osobnosť za druhou od stredoveku po súčasnosť, nie chronologicky ale abecedne. V závere publikácie je aj všeobecný menný register ako aj register rehoľníkov a register osobných charakteristík.
Reprezentatívna publikácia pomôže učiteľom slovenského jazyka, dejepisu, ale aj ostatným záujemcom. Nemala by chýbať v mestských a v obecných knižniciach a určite ju nájdeme vo farskej knižnici. Možno ju zakúpiť v predajniach Spolku sv. Vojtecha.
Z okresu Zlaté Moravce je v Lexikóne zapísaných 20 kňazských osobností, narodených v tomto regióne. Uvedieme ich v abecednom poradí.

Jozef Baťo

* 26.9.1922 Obyce - + 2.2.1998 Obyce, misionár, pedagóg, prekladateľ

Jozef Daniš

* 13.3.1966 Obyce, misionár, pedagóg

Ján Dudek

* 22.7.1858 Zlaté Moravce - + 19.4.1916 Budapešť, univerzitný profesor, náboženský spisovateľ

Štefan Dzian

* 19.12.1695 Velčice - + 1784 Jáger, Maďarsko, náboženský spisovateľ, pedagóg

Jozef Dlhovský

* 1.3.1787 Opatovce nad Žitavou (Žitavany) - + 11.3.1857 Topoľčianky,náboženský spisovateľ, podporovateľ bernolákovcov, profesor lycea

Július Gábriš, RNDr.

* 5.12.1913 Tesáre nad Žitavou - + 13.11.1987 Trnava, Tesárske Mlyňany, arcibiskup, cirkevný historik, stredoškolský profesor

František Haspra

* 26.6.1900 Topoľčianky - + 22.7.1989 Bojnice, Topoľčianky, kapitulný vikár, stredoškolský profesor

Jozef Krajči, ThDr.

* 26.4.1941 Volkovce, docent cirkevného práva, publicista, cirkevný funkcionár

Štefan Kúsek

* 18.9.1911 Žikava - + 28.4.1984 Dolná Tižina, Žikava, náboženský publicista

Štefan Lipovnický

* 15.8.1814 Zlaté Moravce - + 12.8.1885 Veľký Varadín, Rumunsko, biskup, náboženský spisovateľ

Vincent Malý

* 3.9.1922 Čierne Kľačany, monsignor, apoštolský protonotár, vysokoškolský pedagóg, spisovateľ, liturgista

František Anzelm Mankovecký

* 2.9.1917 Choča - + 11.7.1994 Pont St. Esprit, Francúzsko, rehoľný brat, misionár, pedagóg, zakladateľ škôl

Alojz Martinec, ThDr.

* 26.8.1917 Čierne Kľačany - + 2.3.1996 Bratislava, Čierne Kľačany, profesor Starého zákona, biblista, orientalista, prekladateľ

Michal Mauksch

* okolo r.1738 - + 25.11.1802 Tekovské Nemce, náboženský spsovateľ, bernolákovec

Adolf Nemčan

* 19.2.1702 Zlaté Moravce - + 22.4.1757 Nitra, pedagóg, spisovateľ

Peter Rajtar

* 22.12.1912 Sľažany - + 5.11.1990 Sľažany, salezián, direktor saleziánov

Jozef Samassa, ThDr.

*30.9.1828 Zlaté Moravce - + 20.8.1912 Jáger, Maďarsko, kardinál, spišský biskup, náboženský spisovateľ, pedagóg

Juraj Selepčéni, ThDr.

* 24.4.1595 Slepčany - + 14.1.1685 Letovice, Mariazell, arcibiskup, uhorský primas, náboženský spisovateľ, mecén, župan Tekovskej župy, miestokráľ Uhorska

Vojtech Šimko

* 15.1.1759 Kňažice (Žitavany) - + 2.9.1827 Trnava - bernolákovec, básnik, rečník, prekladateľ, zakladajúci člen Slovenského učeného tovarišstva

Jozef Zlatňanský, ThDr.

* 13.3.1927 Topoľčianky, monsignor, pápežský prelát, biskup, spisovateľ, prekladateľ, pracovník Rímskej kúrie

Prípadné vynechanie niektorej osobnosti bolo neúmyselné.

Jozef Baťo

misionár, pedagóg, prekladateľ
Narodil sa 26.9.1922 v Obyciach. Základnú školu absolvoval vo svojom rodisku. V roku 1938 prišiel k saleziánom vo Svätom Beňadiku, kde urobil večné sľuby za rehoľného brata. Počas tzv. barbarskej noci v apríli 1950 ho internovali. V januári
1952 prešiel tajne cez hranice do Rakúska a cez hory sa dostal do Talianska. Tu absolvoval učiteľský ústav. V roku 1956 odišiel do misií v Uruguaji. Tu študoval filozofiu a teologiu. Po prerušení štúdia pracoval ako knihviazač, vyučoval náboženstvo, venoval sa práci s deťmi a založil až 60-členný orchester. S týmo chodil koncertovať na sviatky patrónov kostolov po mestách a dedinách v Uruguaji.
V máji 1976 odišiel do Argentíny. V Buenos Aires pokračoval v štúdiu a vstúpil do Kongregácie misionárov Najsvätejších sŕdc Pána Ježiša a Panny Márie (MSSCC). Kňazské svätenie prijal 1.2.1981. Potom spravoval farnosť v Buenos Aires. V roku 1990 navštívil Slovensko a v rodnej obci slúžil primičnú svätú omšu. V Argentíne pôsobil ešte štyri roky. V marci 1994 sa vrátil na Slovensko, aby v Žiline založil misijný dom Kongregácie, ktorej bol členom.
Po celý čas pracoval aj ako pedagóg a prekladateľ náboženskej literatúry.
Zahynul pri autonehode 2.2.1998, pochovaný je v Obyciach.

Jozef Daniš

SVD (Spoločnosť Božieho Slova - verbista), misionár, pedagóg
Narodil sa 13.3.1966 v Obyciach, kde vychodil aj základnú školu. Gymnázium absolvoval v Zlatých Moravciach. Teológiu študoval na Cyrilometodejskej bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza ho vysvätil biskup Ján Ch. Korec v Nitre 17.6.1990. Od septembra 1990 študoval na Gregoriánskej univerzite v Ríme. Štúdium ukončil licenciátom v júni 1992. Večné rehoľné sľuby skladal 8.8.1992 v Nitre na Kalvárii. Od septembra toho roku do júna 1995 vykonával funkciu prefekta školastikov Spoločnosti Božieho Slova v Bratislave. V roku 1997 dostal určenie ísť pracovať ako misionár do Ghany v Afrike. Tu ho poverili vyučovaním na Škole sv. Martina (stredná škola s vyše 500 študentami). Súčasne tam pôsobí ako kaplán pre študentov a učiteľov. Okrem toho organizuje akadémie, kvízy a duchovné obnovy. Na škole uplatňuje moderné pedagogické metódy.

Ján Dudek, ThDr.

univerzitný profesor, náboženský spisovateľ
Narodl sa 22.7.1858 v Zlatých Moravciach. Gymnaziálne štúdium absolvoval v Nitre, teológiu študoval na univerzite v Budapešti, za kňaza ho vysvätili v roku 1881.Začas bol kaplánom v Bánovciach nad Bebravou, neskoršie učiteľom teológie v nitrianskom kňazskom seminári. Od roku 1906 začal pôsobiť na univerzite v Budapešti ako profesor teológie a v rokoch 1908 - 1909 bol dekanom teologickej fakulty.
Zomrel 19. 4. 1916 v Budapešti.

Štefan Dzian

SJ (Spoločnosť Ježišova - jezuita), náboženský spisovateľ, pedagóg
Narodil sa 19.12.1695 vo Velčiciach. Do rehole jezuitov vstúpil 27.10.1714 v Rábe. Noviciát si robil vo Viedni a v Rábe. Teológiu vyštudoval v Košiciach. Ako magister vyučoval gramatiku a humanitné nauky v Užhorode a v Kluži, kde zastával aj funkciu rektora tamojšieho seminára. Potom pôsobil na univerzite v Košiciach ako profesor etiky a filozofie. Prednášal aj teológiu. Neskoršie bol rektorom kňazského seminára v Budíne a riaditeľom gymnázia v Kluži. Striedavo pôsobil v Jágri a v Košiciach.
Zomrel v roku 1784 v Jágri v Maďarsku.

Jozef Dlhovský, ThDr.

náboženský spisovateľ, profesor lýcea, bernolákovec
Narodil sa 1.3.1785 v Opatovciach nad Žitavou (dnes Žitavany). V Lexikóne je uvedený rok narodenia 1787 a chýba miesto narodenia.
Teologické štúdia absolvoval v Budapešti, kde získal aj doktorát. Potom pôsobil ako kaplán v Tolgyesi v Maďarsku. Od roku 1815 vyučoval ako profesor na Arcibiskupskom lýceu v Trnave. 24.10.1817 prišiel do Topoľčianok, kde pôsobil 40 rokov. Tu rozvíjal národný a kultúrny život. Spravoval cirkevný dištrikt s 24.802 veriacimi. Bernolákovským pravopisom napísal viaceré diela.
V Lexikóne je chybne uvedené miesto úmrtia Topoľčany. Zomrel 12.3.1857 v Topoľčiankach, kde je aj pochovaný. V roku 1996 mu bol z iniciatívy MO MS obnovený pomník. Pôvodný náhrobný kameň s latinským textom bol umiestnený v krypte kostola.

Július Gábriš, RNDr.

arcibiskup, cirkevný historik, stredoškolský profesor
Narodil sa 5.12.1913 v Tesároch nad Žitavou. Teológiu vyštudoval v Bratislave, kde ho 26.6.1938 vysvätili za kňaza. Ako kaplán pôsobil v Tekovských Šurlahoch, v Holíči a v Stupave. Potom bol správcom farnosti v Banke pri Piešľanoch. V rokoch l940 - 1944 študoval na Prírodovedeckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave, kde získal doktorát prírodných vied. Ďalej pôsobil ako profesor náboženstva v Trnave.
Postupne pôsobil ako správca farnosti v Jablonici a v Novom Meste nad Váhom.
V roku 1968 bol vymenovaný za generálneho vikára a po smrti trnavského biskupa A.Lazíka ho vymenovali za apoštolského administrátora trnavského s právami biskupa. V roku 1973 bol vymenovaný za titulárneho biskupa a apoštolského administrátora trnavského. Biskupské svätenie prijal 3.3.1973 v Katedrále sv. Emeráma na Nitrianskom hrade z rúk arcibiskupa Agostina Casaroliho. V časoch tvrdej normalizácie sa nestal poslušnou bábkou v rukách režimu, čoraz viac sa orientoval na pražského arcibiskupa a kardinála Františka Tomáška. Postupne sa odvažoval viac kritizovať náboženské pomery vo vtedajšej republike a začal byť ostro sledovaný bezpečnosťou. Svojimi historicky a teologicky fundovanými kázňami na pútnických miestach (Topoľčianky, Šaštín, Trnava a inde), strhával veriacich. Jeho kázne sa šírili ako samizdaty v písomnej forme, aj ako magnetofónové nahrávky.
Napriek neustále zhoršujúcemu zdravotnému stavu si získaval čoraz väčšiu popularitu medzi ľuďmi, čo sa prejavilo najmä počas púte na Velehrad pri príležitosti 1100. výročia smrti sv.Metoda. Na pamätnej púti v Šaštíne v roku 1985 sa jeho kázeň stala akýmsi verejným testamentom chorého biskupa.
Zomrel 13.11.1987 v Trnave a pochovaný je v Tesárskych Mlyňanoch. Svätý Otec Ján Pavol II. vyzdvihol zásluhy zosnulého biskupa a povýšil ho posmrtne udelením ojedinelého v Cirkvi dovtedy nezvyčajného titulu "arcibiskup in memoriam".

František Haspra

kapitulný vikár, stredoškolský profesor
Narodil sa 26.6.1900 v Topoľčiankach. Gymnázium študoval v Banskej Bystrici, kde aj zmaturoval. Štúdium teológie absolvoval v Olomouci a v Prahe. Kňazskú vysviacku prijal 8.7.1923. Ako kaplán pôsobil vo Vrútkach, v Prievidzi, v Banskej Bystrici a v Kremnici. Tu na reálnom gymnáziu pôsobil ako profesor náboženstva. Od roku 1946 pôsobil v Žarnovici ako správca farnosti a neskoršie bol farárom v Hornej Vsi. Dňa 17.6.1968 ho nitriansky biskup E.Nécsey vymenoval za ordinára Banskobystrickej diecézy s právomocami kapitulného vikára. Diecézu viedol až do roku 1973.
Zomrel 22.7.1989 v Bojniciach, pochovaný je v Topoľčiankach.

Jozef Krajči, ThDr.

docent cirkevného práva, pedagóg, cirkevný funkcionár
Narodil sa 26.4.1941 vo Volkovciach. Gymnázium absolvoval v Zlatých Moravciach a teológiu študoval na bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza ho vysvätili 15.12.1963. Pôsobil ako kaplán v Banskej Bystrici, kde bol aj ceremoniárom biskupského úradu a notárom diecézneho cirkevného súdu. V roku 1967 sa stal prefektom kňazského seminára v Bratislave. O rok sa stal kaplánom v Jure pri Bratislave a v roku 1969 získal doktorát teológie na základe obhajoby práce Kumranské vykopávky a rané kresťanstvo. Od roku 1970 sa jeho hlavným pôsobiskom stala Cyrilometodská bohoslovecká fakulta v Bratislave, kde bol jej tajomníkom, odborným asistentom a od roku 1984 docentom cirkevného práva.
V roku 1988 ho vymenovali za prodekana fakulty. Od roku 1990 pôsobí ako farár v Plaveckom Štvrtku a súčasne prednáša ako hosťujúci profesor na Právnickej fakulte Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici.
Bol a aj je činný aj ako publicista. Vo vydavateľstve INKA mu vyšla publikácia Izrael - Svätá zem.

Štefan Kúsek

náboženský publicista
Narodil sa 18.9.1911 v Žikave, kde chodil aj do základnej školy. Študoval v nitrianskom kňazskom seminári. Za kňaza ho vysvätili 17.6.1934. Ako kaplán pôsobil v Pruskom a v Rajci. Ako farár učinkoval v Nitre, v Sládečkovciach a v Tepličke nad Váhom. Ďalšie miesta jeho pôsobenia bol Zliechov, Riečnica, Rajec a Dolná Tižina.
Literárne činný bol od svojich kaplánskych čias. Prispieval do nitrianskeho týždenníka Svornosť a príspevky uverejňoval aj v Katolíckej výchove.
Zomrel 28.4.1984 v Dolnej Tižine. Pochovaný je v Žikave.

Štefan Lipovnický

biskup, náboženský spisovateľ
Narodil sa 15.8.1814 v Zlatých Moravciach. Gymnázium študoval v Komárne, teológiu ukončil v Trnave, za kňaza ho vysvätili v roku 1837. Ako kaplán začal pôsobiť v Dvoroch nad Žitavou. Neskoršie nastúpil za arcibiskupského archivára. V roku 1846 sa stal farárom v Komárne, potom v Nových Zámkoch a v roku 1861 sa stal ostrihomským kanonikom. Za biskupa bol vysvätený v roku 1868 vo Veľkom Varadíne v Rumunsku, kde 12.8.1885 zomrel. Je autorom veľkého počtu cirkevných a teologických dizertácií a arcipastierskych obežníkov.

Vincent Malý

monsignor, apoštolský protonotár, vysokoškolský pedagóg, spisovateľ, liturgista
Narodil sa 3.9.1922 v Čiernych Kľačanoch, kde získal aj základné vzdelanie. Gymnázium navštevoval v Zlatých Moravciach a štúdium teológie absolvoval v Bratislave. Kňazskú vysviacku prijal 22.6.1947. Ako kaplán pôsobil v Pribete a v Leviciach. Ako administrátor v Bratislave-Trnávke, v Trnave na Kopánke a od roku 1969 v Lužiankach. Biskup Július Gábriš ho vymenoval za asesora, pápežské menovanie za monsignora dostal v roku 1979. Od roku 1982 bol dekanom nitrianskeho dištriktu Trnavskej arcidiecézy a od roku 1997 apoštolským protonotárom. V rokoch 1990 - 1999 učinkoval ako pedagóg na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave ako vedúci katedry liturgiky. Od roku 1991 je šéfredaktor časopisu Liturgia. Najvýznamnejšia je jeho účasť na prekladaní a redikovaní najdôležitejších liturgických kníh.Pre Spolok sv.Vojtecha pripravoval sériu príručiek o sviatostiach. Zostavil tiež viac modlitebníkov.
V roku 1997 získal čestný doktorát filozofických vied na Trnavskej univerzite.

František Anzelm Mankovecký

FSC(Inštitút školských bratov), rehoľný brat, pedagóg, misionár
Narodil sa 2.9.1917 v obci Choča, kde aj vychodil sedem tried ľudovej školy. Potom pokračoval na meštianskej škole v Bojnej. Tam vstúpil do Inštitútu školských bratov. V roku 1932 odišiel do ústredného domu školských bratov v Belgicku, kde pokračoval v štúdiách. V rokoch 1934 - 1935 študoval v Paríži. Aby sa zdokonalil v angličtine, odišiel v roku 1935 do anglického Doveru. Vysokoškolské štúdia absolvoval v Cambridgei a v Londýne. Misionársko-pedagogickú činnosť začal na ostrove Cejlón (Srí Lanka), kde pôsobil ako katechéta, potom ako profesor a od roku 1958 riaditeľ vyššej školy. V roku 1961 ho preložili do Pakistanu. Tam v meste Lyallpur (dnes Faisalabad) vybudoval vyššiu strednú školu a stal sa jej riaditeľom. Postupne založil a hospodársky zabezpečoval tri ďalšie školy s urdským vyučovacím jazykom, kde sa bezplatne učili deti chudobných rodičov. Popri pedagogickej práci vykonával aj rozsiahlu misijnú činnosť. Organizoval večerné školy, katechetické kurzy pre mládež a dospelých. Viedol krúžky katolíckej mládeže i rozličné kultúrne, náboženské a športové podujatia. Usporadúval duchovné cvičenia, konferencie a stretnutia. V rokoch 1972 - 1979 bol inšpektorom katolíckych škôl v Západnom Pakistane. Od roku 1980 pôsobil ako pedagóg v Jeruzaleme, odkiaľ v roku 1993 odišiel na odpočinok do domu školských bratov v Pont St. Esprit vo Francúzsku, kde po krátkej chorobe 11.júla 1994 zomrel. Tu je aj pochovaný.

Alojz Martinec, ThDr.

profesor Starého zákona, biblista, orientalista, prekladateľ
Narodil sa 26.8.1917 v Čiernych Kľačanoch, kde chodil do základnej školy.
Gymnázium absolvoval v Zlatých Moravciach, teológiu študoval na bohosloveckej fakulte v Bratislave. Za kňaza ho vysvätili 23.6.1943. Ako kaplán pôsobil v Dolnej Krupej a v Novom Meste nad Váhom. V Trnave učinkoval ako profesor náboženstva na biskupskom gymnáziu. Neskoršie bol správcom farnosti v Dolnej Krupej. Od roku 1953 začal pôsobiť na Cyrilometodskej bohosloveckej fakulte v Bratislave, kde dvakrát zastával akademickú funkciu prodekana. Od roku 1965 bol profesorom Starého zákona, biblických vied, neskôr aj archeológie a biblických jazykov.
Prekladal z hebrejčiny a arabčiny, najmä biblické texty. Spolupracoval na preklade misála a ďalších liturgických textov. Dlhé roky redigoval Katolícke noviny a v rokoch 1978 - 1984 bol ich šéfredaktorom. Zaujímal sa aj o základné otázky teológie a kresťanskej filozofie. Odborne sa zameriaval na najnovšie otázky biblickej a kresťanskej archeológie.
Zomrel 2.3.1996 v Bratislave. Pochovaný je v Čiernych Kľačanoch.

Michal Mauksch

náboženský spisovateľ, bernolákovec
Narodil sa okolo roku 1738, miesto narodenia nie je známe.
Teológiu študoval v Trnave a vo Viedni. V roku 1761 ho vysvätili za kňaza. Potom sa stal kaplánom v Novom Meste nad Váhom.
V rokoch 1768 - 1782 bol farárom v Hradišti, neskôr v Sľažanoch a od roku 1785 v Tekovských Nemciach. Bol riadnym členom bernolákovského Slovenského učeného tovarišstva, prihláseným v jeho hlavnom stánku v Trnave. Tlačou vydal v bernolákovčine knihu modlitieb a náboženských piesní. Zomrel 25. novembra 1802 v Tekovských Nemciach.

Adolf Nemčan

pedagóg, básnik, náboženský spisovateľ
Narodil sa 19.2.1702 v Zlatých Moravciach. Do Rehole piaristov vstúpil v Prievidzi, kde zložil aj rehoľné sľuby. Za kňaza ho vysvätili v roku 1728. Potom pôsobil ako pedagóg v Prievidzi, vo Vespréme a v Pešti. Neskôr bol rektorom rehoľného domu piaristov vo Svätom Jure a neskoršie v Nitre, kde zabezpečil dobudovanie komplexu kolégia, školy a kostola. Zomrel v Nitre 22.9. 1757.

Peter Rajtar

SDB(Saleziáni don Bosca), direktor saleziánov, trpiteľ za vieru
Narodil sa 22.12.1912 v Sľažanoch. Po štvrtej triede gymnázia v Zlatých Moravciach sa prihlásil do Saleziánskeho ústavu v Šaštíne. V roku 1929 vstúpil do Saleziánskej spoločnosti vo Svätom Beňadiku. Tu pokračoval aj v gymnaziálnych štúdiách, ktoré dokončil v moravskom Fryštáku. Zmaturoval v Kláštore pod Znievom. Vo Svätom Beňadiku absolvoval aj pedagogickú prax. Teológiu študoval v Ľubľane, kde bol
2.7.1939 vysvätený za kňaza. Pôsobil ako administrátor farnosti v Šaštíne. V rokoch 1942 až 1947 bol direktorom saleziánov vo Svätom Beňadiku, potom vykonával tú istú funkciu v Trnave a nakoniec v Nitre. Tam ho zastihlo rozpustenie reholí v apríli 1950. Deportovali ho do Pezinka, potom do Podolinca a nakoniec bol väznený až do roku 1960 v Čechách. Po prepustení z väzenia sa nesmel vrátiť do duchovnej správy a pracoval ako pokladník. V roku 1966 ho odsúdili za obranu pápeža a cirkvi na jeden rok väzenia podmienečne. Dňa 31.7.1968 ho vymenovali za správcu farnosti v Hronskom Beňadiku. Od roku 1971 bol farárom v Dolnom Dubovom. 1.2.1990 sa vrátil do Hronského Beňadiku. Zomrel 5.11.1990 a pochovaný je v Sľažanoch.

Jozef Samassa, ThDr.

kardinál, spišský biskup, náboženský spisovateľ, pedagóg
Narodil sa 30.9.1828 v Zlatých Moravciach. Študoval na gymnáziu v Nitre, v Leviciach a v Ostrihome vstúpil v roku 1843 do seminára. Teológiu študoval vo Viedni. V roku 1852 bol vysvätený za kňaza, získal doktorát a stal sa gymnaziálnym profesorom v Trnave. Od roku 1856 bol študijným prefektom v Ústrednom seminári v Pešti, neskoršie suplujúcim profesorom teologickej fakulty Peštianskej univerzity. Od roku 1859 bol profesorom biblistiky v seminári v Ostrihome. V rokoch 1869 až 1871 bol poslancom Uhorského snemu za obvod Zlaté Moravce. V roku 1870 sa stal ostrihomským kanonikom a 27.8.1871 bol vysvätený za spišského biskupa. V roku 1873 sa stal jágerským arcibiskupom. 2.12.1905 ho Pius X. vymenoval za kardinála.
Zomrel 20.8.1912 v Jágri, kde je aj pochovaný.

Juraj Selepčéni - Pohronec, ThDr.

arcibiskup, uhorský primas, miestokráľ Uhorska, župan Tekovskej stolice, náboženský spisovateľ
Narodil sa 24.4.1595 v Slepčanoch. Pokrstený bol vo Vieske nad Žitavou, pretože kaplnka v Slepčanoch a aj farský kostol v Tesároch nad Žitavou boli Turkami zničené. Obidvaja jeho rodičia boli zavraždení Turkami. Sirotu vychovávala rodina s prímením Pohronský. Chlapca našiel v Slepčanoch kardinál Peter Pázmaň počas svojej cesty po Tekovskej župe. Ujal sa ho a dal ho na štúdia.Po maturite v Trnave odchádza do Ríma, kde študuje filozofiu a teológiu. Tu získal aj doktorát teológie. Po štúdiách pôsobí krátky čas ako farár v Senci. V roku 1636 už bol kanonikom v Trnave a v roku 1648 sa stáva nitrianskym biskupom. Meno Selepčéniho je spojené aj s Nitrianskym kódexom. V roku 1666 sa stáva ostrihomským arcibiskupom. Súčasne bol vymenovaný za primasa Uhorska. V roku 1670 bol poverený funkciou miestokráľa Uhorska a v roku 1680 bol hlavným županom Tekovskej stolice.
Všemožne podporoval Turkami zničené Požitavie. Nehanbil sa za svoj pôvod a hrdo sa hlásil k slovenskej národnosti.
Životným cieľom Selepčéniho bolo prispieť k zastaveniu tureckého nebezpečenstva a vyhnanie Turkov z Európy. Trikrát bol vyjednávať o mier s Turkami v Istanbule. Bol to on, ktorý dohodol účasť poľských a litovských vojsk pod vedením Jána Sobieskeho proti Turkom. Obrancom Viedne poskytol obrovskú finančnú a potravinovú pomoc. Za zásluhy pri porážke Turkov pri Viedni v roku 1683 dostal čestný titul "Záchranca
Viedne". Ako arcibiskup urobil prvé opatrenia na vyhlásenie Topoľčianok za pútnické miesto. Bol akívny aj ako náboženský spisovateľ. Svedčí o tom rad vydaných publikácií. Obrovský majetok, ktorý získal od cisára za svoje zásluhy, testamentárne poručil školám, farám a reholiam.
Zomrel 14.1.1685 v Letoviciach na Morave. Podľa svojho želania bol pochovaný v mariánskej bazilike v Mariazelli.
Jeho sochu nájdeme umiestnenú vo farskom kostole v Tesárskych Mlyňanoch, v kostole vo Vieske nad Žitavou je jeho obraz a v jeho rodisku v Slepčanoch je na kostole upevnená pamätná tabuľa na jeho počesť. Možno aj tabuľa nad jeho hrobom v bazilike v Mariazelli by mohla byť obnovená, aby ju našli rodáci a ďalší Slováci.

Ján Vojtech Šimko

OFM (Rehoľa menších bratov františkánov), bernolákovec, básnik, prekladateľ, národný buditeľ
Narodil sa 15.1.1759 v Kňažiciach (dnes Žitavany). Strednú školu navštevoval v Nitre. Do Rehole menších bratov františkánov vstúpil v roku 1780. Filozofiu študoval v Malackách a teológiu v Bratislave. Za kňaza ho vysvätili v roku 1788. Postupne pôsobil v kláštoroch v Trnave, v Nitre, v Nových Zámkoch a v Malackách. Istý čas bol domácim kaplánom Forgáčovskej rodiny v Jelenci. Generačne i tvorbou patril do prvého obdobia bernolákovského hnutia. Bol vynikajúcim rečníkom, spisovateľom a básnikom. Väčšinu prác napísal v bernolákovčine. Stal sa zakladajúcim členom Slovenského učeného tovarišstva.
Zomrel 2.9.1827 v Trnave. Dnes je v Žitavanoch po ňom pomenovaná základná škola a v roku 1971 mu bola v rodisku odhalená pamätná tabuľa.

Jozef Zlatňanský, ThDr.

monsignor, biskup, spisovateľ, prekladateľ, pracovník Rímskej kúrie
Narodil sa 13.3.1927 v Topoľčiankach, kde navštevoval aj ľudovú školu. Gymnázium absolvoval v Zlatých Moravciach. Teológiu začal študovať v Bratislave a od roku 1947 v štúdiu pokračoval na Lateránskej univerzite v Ríme, kde ho 22.12.1951 vysvätili za kňaza. Ďalším štúdiom dosiahol doktorát teológie na Pápežskej lateránskej univerzite a licenciát zo sociálnych vied na Pápežskej gregoriánskej univerzite. V rokoch 1961 - 1964 bol profesorom filozofie v Pápežskom regionálnom seminári, potom do roku 1966 pracovníkom Sekretariátu vieroučnej komisie Druhého vatikánskeho koncilu. V roku 1981 ho Svätý Otec poctil hodnosťou pápežského preláta. V roku 1984 bol vymenovaný za subsekretára Kongregácie a 11.6.1997 za sekretára Stálej interdikasteriálnej komisie pre východnú Európu. Zároveň sa stal biskupom. Jeho biskupská vysviacka sa konala v Topoľčiankach 20.7.1997.
Popri náročnej a zodpovednej práci v Kongregácii vykonal cenné služby prenasledovanej katolíckej Cirkvi na Slovensku, najmä v oblasti tlačového apoštolátu. Je autorom filozofických spisov a ako zodpovedný redaktor urobil v spolupráci s inými odborníkmi revíziu slovenského prekladu Katechizmu Katolíckej cirkvi podľa typického latinského vydania. Ako dlhoročný a stály spolupracovník Slovenského ústavu sv.Cyrila a Metoda v Ríme pripravil do tlače viacero monografií.
Žije a pracuje vo Vatikáne.

Podľa vyjadrenia autorov Lexikónu neuviedli všetkých, ktorí by v tomto diele mali byť. Stalo sa to neúmyselne, hlavne pre nedostatok informácií. Na Lexikóne sa stále pracuje, aby jeho druhé vydanie bolo možné doplniť.
Z pohľadu spoluautora Lexikónu literárneho vedca docenta Miša A.Kováča,CSc, ako aj podľa ďalších vyjadrení by v Lexikóne nemal chýbať Emil Scheimer, dekan - kanonik ako aj PhDr. Karol Cibira, rodák z Machuliniec a určite i ďalšie iné osobnosti. Z týchto dôvodov sme pripravili najdôležitejšie údaje zo života posledne menovaných.

PhDr. Karol Cibira

stredoškolský profesor, prenasledovaný kňaz za vieru
Narodil sa 25.apríla 1915 v Machulinciach. Rodičia ho vychovali spolu s ďalšími dvoma synmi. Do základnej školy chodil v rodnej obci, maturoval na Gymnáziu v Zlatých Moravciach. Teológiu študoval na Bohosloveckej fakulte Slovenskej univerzity v Bratislave. Primičnú omšu slúžil v Machulinciach 29.júna 1940 ako tretí novokňaz pochádzajúci z tejto obce. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Krakovanoch. V roku 1947 bol slávnostne promovaný na doktora filozofie. Pôsobil ako profesor na Gymnáziu v Banskej Štiavnici a neskôr v Hlohovci. V roku 1950 bol za vieru prenasledovaný a trestaný. Bol odsúdený na sedem rokov väzenia, ale ani to ho nezlomilo, ba práve utvrdilo vo viere. Po návrate mal zakázané vykonávať kňazskú službu. Za vtedajšieho režimu nemohol nájsť žiadnu prácu. Pracoval v tehelni ako robotník, v poľnohospodárstve ako pastier, ale aj ako kurič. Za vieru bol ponižovaný. Toto všetko zanechalo na ňom zdravotné následky. Pán jeho modlitby vypočul a po 17 rokoch mu bolo znovu dovolené kňazskú službu. Bol prdelený za správcu farnosti v Santovke, kde pôsobil 12 rpokov. Potom pôsobil rok v Šišove, kde 6.júna 1972 zomrel. Pochovaný je v Machulinciach.

Emil Scheimer

dekan - kanonik, prenasledovaný knaz, mariansky ctiteľ
Narodil sa 31.decembra 1923 v Banskej Hodruši. Pochádza z rodiny siedmich chlapcov, otec pracoval ako baník a matka bola školníčkou a upratovačkou kostola. Do ľudovej školy chodil sedem rokov v rodnej Hodruši. Osem rokov dochádzal pešo 10 km tam i späť do Gymnázia v Banskej Štiavnici.Počas zimy ak bol sneh sa dali použiť na cestu späťaj doma vyrobené lyže. Už v mladosti získal vrelý vzťah k dychovej hudbe. Od roku 1945 študoval teológiu v Bratislave. Počas štúdia mu zomrela matka. Za kňaza bol vysvätený takmer tajne 6.mája 1950 biskupom A.Lazíkom. Odmietol vstúpiť do vzniknutej organizácie vlasteneckých kňazov, a preto bol poslaný do vojenského pracovného tábora. Tri roky pracoval na rôznych prácach v českej Mimoni, v Míloviciach a inde.
V rokoch1954 - 1957 pôsobil ako kaplán v Banskej Štiavnici. Osobne sa podieľal na oprave známej kalvárie, ktorú mal mimoriadne rád. Veď v tom období aj bola skvostom Banskej Štiavnice. Krátky čas pôsobil ako kaplán aj Zlatých Moravciach a potom ako správca fary v Jedľových Kostolanoch a vo Veľkom Záluží.
14.marca 1962 nastupuje ako správca fary v Topoľčiankach. Počas ťažkého obdobia pre cirkev má zásluhu na každoročnej púti, ktorá sa v Topoľčiankach koná od roku 1686 na sviatok Panny Márie Škapuliarskej. Zvelaďoval a udržiaval toto známe pútnické miesto, kde v dňoch púte príde viac ako 30 tisíc veriacich z celého Slovenska. Pravidelné biskupské návštevy vyvrcholili v 15.augusta 2001 na sviatok Nanebovzatia Panny Márie, kedy Topoľčianky navštívil apoštolský nuncius na Slovensku arcibiskup Henryk Józef Nowacki.
Ak Pán Boh dopraje dobré zdravie 14.marca 2002 bude 40 rokov pôsobenia osvieteného otca kanonika Emila Scheimera v Topoľčiankach.

Pri tejto práci bola použitá literatúra :

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
Jozef Vavrovič : Svetlá minulosti
Milan Hromník : Z dejín farnosti Tesárske Mlyňany
Jarolím Koprda : Juraj Selepčéni - Pohronec a jeho rodisko Slepčany

Vypracoval : PaedDr.Ondrej Valach