Nárečie

Nárečie v Machulinciach patrí k stredoslovenským nárečiam. Je veľmi blízke k spisovnej slovenčine. Je to zaujímavá skutočnosť, pretože v okolitých dedinách - Skýcov, Jedľové Kostoľany je tvrdá výslovnosť ( nie koňe ale kone ), kým v susedných Obyciach je mäkká výslovnosť ( pekňí, bohaťí mládenec ).

Charakteristické znaky machulinského nárečia

  • Minulý čas slovies má tvary: bov / správne bol, žev / žil, robev / robil, išóv / išiel, najšóv / našiel, brav / bral, mosev / musel a pod.

  • V neurčitku slovies sú krátke tvary: veďeť / vedieť, rozumeť / rozumieť

  • Záporný tvar pomocného slovesa byť je: ňeňi / správne nie je /

  • V slovnej zásobe miestneho nárečia sa vyskytuje vypustenie hlásky na začiatku alebo uprostred slova, napr.: šetky / všetky, céra / dcéra, kerí / ktorý

  • Neprítomnosť mäkkého ľ: ňeďela / ňeďeľa /, lutovať / ľutovať /, lavý / ľavý /

  • V koncovkách akostných prídavných mien sú odlišnosti od spisovnej slovenčiny: peknô dievča / pekné dievča, peknie dievčence / pekné dievčence

  • Základné číslovky sa vyslovujú : seden / sedem /, osen / osem /

  • Výskyt slov prebratých z nemčiny: firhánky / správne záclony, pigluvať / žehliť, štrimfle / pančuchy, frištuk / raňajky, kasňa / skriňa, špitál / nemocnica

  • Používanie iných slov : krumple /zemiaky, burbula /repa, kýbel / vedro, hokrla / stolička bez operadla, steláž / polica a pod.

  • Niektoré slovné zvraty: kopať záhradu / rýlovať záhradu, zabíjať orechy / rozbíjať orechy, šintovať vinicu / okopávať vinicu a pod.

V minulosti nárečím hovorila celá dedina. Postupne vplyvom školy, úradov, tlače, rozhlasu a televízie začalo ustupovať pred spisovným jazykom. Nárečové prvky v reči si zachovávajú ešte starší ľudia, mladšia generácia už rozpráva spisovnou slovenčinou.

 

FacebookFacebook