Juraj Selepčéni

Aj oblasť Požitavia má slávnych rodákov, ktorí preslávili nielen svoj kraj, v ktorom sa narodili, alebo v ktorom žili, ale preslávili celé Slovensko. K takýmto osobnostiam patrí aj Juraj Selepčéni-Pohronec.

Rodiskom tohoto významného predstaviteľa cirkevného i civilného života je obec Slepčany, v okrese Zlaté Moravce. Tu sa narodil 24.apríla 1595. Malý Selepčéni bol pokrstený v drevenej kaplnke vo Vieske nad Žitavou,pretože kaplnka v Slepčanoch, ale aj farský kostol v Tesároch nad Žitavou boli Turkami zničené. Jeho krst vo Vieske nad Žitavou je potvrdený aj v Testamente, v ktorom Juraj Selepčéni v bode 11. píše:
"...dvetisíc päťsto zlatých venujem pre kostol viešťanský, v ktorom som bol pokrstený." Pochádzal z poddanského rodu, bol synom pastiera. Otec sa volal Mikuláš Selepčéni, matka Zuzana. Dokumenty uvádzajú ešte meno jeho brata Michala. Juraj ako veľmi malé dieťa osirel. Pri tureckom nájazde na Slepčany boli zavraždení obidvaja jeho rodičia. Siroty sa ujala rodina Selepčéniovcov, ktorá používala aj prídomok Pohronský, ktorý neskoršie zostal aj Jurajovi. Chudobnej siroty, ktorú našiel v Slepčanoch počas svojej cesty po Tekovskej župe, sa ujal kardinál Peter Pázmaň. Nadaného chlapca vzal do Trnavy, kde študoval na gymnáziu. Po maturite odchádza podporovaný Pázmaňom v roku 1627 do Ríma. Tu na nemecko-uhorskom kolégiu sv.Apolinára študuje filozofiu a teológiu. Bol výborným študentom, veľa času venoval archívom, v ktorých študoval históriu Slovákov. V Ríme získal doktorát filozofie a teológie . Jeho záverečná písomná práca Propositiones theologicae, venovaná Pazmáňovi, vyšla tlačou i s obrazom kardinála Pázmaňa, ktorý vyryl do medi sám Selepčéni. Po návrate na Slovensko pôsobil od roku 1634 ako farár v Senci a potom začala stúpať krivka jeho života. Roku 1636 sa stal kanonikom v Trnave, skoro nato kancelárom arcibiskupského úradu. Bol to on, ktorý v roku 1637 povedal smútočnú reč nad hrobom svojho dobrodincu kardinála Pázmaňa.

18.apríla 1648 sa stáva nitrianskym biskupom a dedičným županom Nitrianskej stolice. Medzitým ako vyslanec cisára Ferdinanda niekoľko ráz navštívil Istanbul. Predvídal turecký nájazd na Nitru a poznal ich spôsoby ničenia ohňom a drancovaním. S predstihom, ešte pred 12.októbrom 1663 zachránil archív nitrianskej kapituly ukrytím do bezpečia. Po odchode Turkov z Nitry koncom apríla 1664 bolo Dolné i Horné mesto Nitry tureckými vojskami spustošené. Katedrála hradu bola zruinovaná, veď Turci si v nej urobili maštaľ pre kone. Zničili oltáre a relikvie sv. Svorada a sv. Benedikta povyhadzovali. Selepčéni neľutoval peniaze a obetavo sa dal do obnovy katedrály, dal ju nákladne opraviť a vyzdobiť.

Meno Selepčéniho je spojené aj s Nitrianskym kódexom. Je zaznamenané, že ho nitrianskemu katedrálnemu chrámu venoval ako dar práve Selepčéni, preto sa v dokumentoch píše, že je to Selepčéniho kódex.
Mladý cisár Leopold vymenoval Juraja Selepčéniho za jeho zásluhy pri vyjednávaní mieru s Turkami za arcibiskupa. Po odhalení povstania uhorskej šľachty v roku 1670 bol poverený funkciou miestokráľa Uhorska. Túto funkciu vykonával v Bratislave.
Vysoké spoločenské postavenie umožnilo Selepčénimu realizovať rozsiahly rekatolizačný, ale aj národnobuditeľský program. Podporoval rodákov na štúdiách v zahraničí, zakladal a zveľaďoval školy. Podporoval publikačnú a vydavateľskú činnosť Trnavskej univerzity. Pričinil sa o výstavbu nových kostolov a obnovu pútnických miest. Všemožne podporoval Turkami zničené Požitavie a mnohých Slovákov navrhol na povýšenie do zemianskeho stavu. Nehanbil sa za svoj pôvod a hrdo sa hlásil k svojej národnosti.

Keď v roku 1666 zomrel ostrihomský arcibiskup Juraj Lipai, jeho nástupcom sa stal Juraj Selepčéni. Súčasne bol vymenovaný za primasa Uhorska. Od roku 1680 bol hlavným županom Tekovskej stolice.
Životným cieľom Selepčéniho bolo prispieť k zastaveniu tureckého nebezpečenstva a vyhnanie Tukov z Európy. Ako skúsený politik predpokladal generálny útok Turkov na Viedeň a pripravoval protiopatrenia. Niekoľko ráz navštívil Poľsko a dohodol účasť poľských a litovských vojsk pod vedením Jána Sobieskeho. U veriacich svojej arcidiecézy udržiaval vieru vo víťazstvo nad Turkami a nabádal k modlitbám o príhovor Panny Márie. V lete 1683 obrancom Viedne poskytol obrovskú finančnú i potravinovú pomoc. Len tak mohlo dôjsť k porážke Turkov v roku 1683 pri Viedni. Na pamiatku tohoto víťazstva nad Turkami bol 12.september vyhlásený pápežom Inocentom XI. za sviatok mena Panny Márie a svätí sa dodnes po celej Európe.
Za zásluhy pri porážke Turkov pri Viedni dostal Juraj Selepčéni čestný titul "Záchranca Viedne". Ako arcibiskup urobil prvé opatrenia na vyhlásenie Topoľčianok za pútnicke miesto.

Osobnosť arcibiskupa Selepčéniho bola aktívna aj spisovateľsky. Svedčí o tom rad vydaných publikácií. Vydal dokumenty a uznesenia Trnavskej synody ako aj ostrihomský rituál, ktorý obsahuje i slovenské krstné a svadobné obrady.
Arcibiskup Juraj Selepčéni sa dožil vysokého veku. Zomrel 14.januára 1685 v Letoviciach na Morave, kde bol na liečení. Podľa svojho želania bol prevezený a pochovaný v mariánskej bazilike v Mariazelli v Rakúsku, v kaplnke sv.Ladislava, ktorú dal vybudovať ešte za svojho života. Obrovský majetok, ktorý získal od cisára za svoje zásluhy, testamentárne poručil školám, farám a reholiam.
Juraj Selepčéni mal slovenský pôvod a túto skutočnosť netajil. Vysoká šľachta ho pre jeho poddanský pôvod podceňovala a len neochotne prijímala jeho vedenie a riadenie štátnych orgánov. V kronikách sú zaznamenané aj jeho prezývky - "Ďuro zo Slepčian", či "slovenský Jano". Selepčéni bol pravý vlastenec. K Slovákom mal otcovský vzťah. Ako už bolo uvedené, mnohých roľníkov povýšil do zemianskeho stavu. Zo Slepčian to boli najmä rody Baligovcov a Malíkovcov. Niekoľko ich bolo aj z Tesár nad Žitavou.

Roky zabúdania na arcibiskupa Juraja Selepčéniho, na túto osobnosť európskeho významu, by mali byť odčinené rokmi poznávania tejto mimoriadnej osobnosti dejín.
Možno aj tabuľa nad jeho hrobom v bazilike v Mariazelli by mohla byť obnovená, aby ju rodáci a ďalší Slováci vedeli nájsť.
Jeho sochu nájdeme umiestnenú vo farskom kostole Zvestovania Pána v Tesárskych Mlyňanoch. Dal ju zhotoviť jeho ctiteľ , rodák z tejto obce arcibiskup Mons.RNDr. Július Gábriš, pochovaný na miestnom cintoríne.
V kostole vo Vieske nad Žitavou je obraz Juraja Selepčéniho a v jeho rodisku v Slepčanoch je na kostole upevnená pamätná tabuľa.

Pri tejto práci bola použitá literatúra :

Lexikón katolíckych kňazských osobností Slovenska
Jozef Vavrovič : Svetlá minulosti
Milan Hromník : Z dejín farnosti Tesárske Mlyňany
Jarolím Koprda : Juraj Selepčéni - Pohronec a jeho rodisko Slepčany

Vypracoval : PaedDr.Ondrej Valach

 

FacebookFacebook

Newsletter

Zostaňte v obraze - prihláste sa k odberu newslettera a buďte informovaný o aktuálnych novinkách raz za týždeň mailom.