Novovek

Machulince v 18. storočí

V roku 1715 bol nariadený súpis poddaných a domácností. Počet obyvateľov Tekovskej župy sa v tom čase odhadoval asi na 50 000 obyvateľov. Od roku 1561 sú sídlom Tekovskej župy Topoľčianky, kde bolo sídlo presťahované z dôvodov nebezpečenstva tureckých nájazdov. Predchádzajúce sídlo župy Starý Tekov bol tureckými a kuruckými vojskami viackrát zničený. Sídlo župy sa v roku 1735 prenáša z Topoľčianok do Moraviec, ktoré onedlho na to získavajú pomenovanie Zlaté Moravce. Presunom štátnej správy sa Zlaté Moravce a ich okolie hospodársky povznieslo. Začal prekvitať obchod a remeselná výroba.
V prvej polovici 18. storočia stálo:

holba vína

5 denárov

okov vína

2 - 3 zlaté

1 chlieb

15 denárov

2 chleby

20 denárov

pár čižiem

2 zlaté 50 denárov

merica ovsa

80 denárov

merica žita

2 zlaté 25 denárov

holba masla

14 - 20 denárov

 

Čo sa týka domácich zvierat, boli veľmi drahé a nemohol si ich hocikto dovoliť kúpiť a ešte ťažšie chovať. Cena domácich zvierat bola nasledovná:

pár volov

25 -35 zlatých = celoročný príjem domácnosti

pár koní

20 zlatých

krava, teľa

7 - 10 zlatých, 2 zlaté

ovca

80 - 90 denárov ; chovali sa vo veľkom

jahňa

30 - 40 denárov

vykŕmená hus

15 - 20 denárov

 

Z hospodárskeho hľadiska už v roku 1715 a v roku 1720 sa uvádzajú na okolí ako dôležité obce zaoberajúce sa obchodom s obilím Opatovce, kým ako vinohradnícke sú uvedené M. Vozokany, Machulince, V. Vozokany a Červený Hrádok. V roku 1720 je v obci zaznamenaných 26 daňovníkov a obec už má aj krčmu. Koncom 18. storočia dochádza k veľkému výrubu lesov, drevo ktorých sa ukázalo ako výhodný prostriedok na rýchle zbohatnutie. Časť lesov patrila zemepánom, časť kapitule v Ostrihome a časť patrila jednotlivým obciam. Nevyjasnené pomery v správe viedli často ku konfliktom. V roku 1784 vznikla situácia, kedy obyvatelia Machuliniec, Opatoviec a Kňažíc vo veľkom v týchto lesoch ťažili drevo, a preto bola proti ním podaná sťažnosť na súd. Pretože lesy boli veľmi drancované, štát presadzoval ich ochranu. Napokon museli obyvatelia Machuliniec ustúpiť pred záujmami štátu. O tom, že štát nielen bral a chránil, ale i dával a opravoval, svedčí spis z roku 1802, kedy boli vrátené lúky obyvateľom Machuliniec, Kňažíc a Opatoviec, ktoré im boli neoprávnene odobraté pri vymeriavaní chotárnych hraníc.

Machulince v 19. storočí

V roku 1828 mala obec 50 domov a jej 326 obyvateľov bolo katolíckeho náboženstva.
Jedným z posledných dokladov o poddanskej závislosti obyvateľov Machuliniec je tabuľka rovášov (boli to drevené doštičky rozdelené na dve časti. Jednu mal poddaný, druhú mal správca zemanských majetkov. Po odrobení práce správca priložil obe časti k sebe a zárezmi zaznamenal, koľko dní poddaný pracoval) obyvateľov obce z roku 1845. O tri roky neskôr, teda v roku 1848 Uhorský snem po správach o nepokojoch vo Viedni a Pešti prijal zákon o zrušení poddanstva.
Prvú polovicu 19. storočia náš kraj sprevádzali mnohé pohromy. V 30-tych rokoch vypukla cholera, ktorú doprevádzal veľký hladomor vyvolaný neúrodou. Čoskoro na to vypukla hospodárska kríza, následkom ktorej boli zrušené mnohé malé podniky v regióne, medzi inými v roku 1840 zastavila svoju výrobu aj machulinská továrnička na výrobu kachličiek. Kvalitná hlina na výrobu kachličiek a škridiel sa nachádzala v chotári obce zvanom Píla.

Revolučné roky 1848 - 1849 sa v regióne takmer nijako neprejavili. Záujem pútal len pobyt revolučného básnika Janka Kráľa v Zlatých Moravciach v rokoch1862 - 1876. Povráva sa, že jedno z jeho obľúbených miest bola aj Struhárova studnička v machulinskom chotári.
V tom istom roku, kedy bola založená Matica slovenská, teda v roku 1863 bolo zaznamenaných 397 obyvateľov obce.

V 80-tych rokoch 19. storočia znovu postihla kraj neúroda, hlad a pridala sa aj cholera. Po zavedení železnice v Zlatých Moravciach a v Topoľčiankach dochádza k rozvoju obchodu, no najmä nastupujúceho malého priemyslu. Medzi najvýznamnejších obchodníkov patril žid Petö, prisťahovalec zo Žikavy, pôvodom však Poliak. V roku 1895 si kúpil v Machulinciach skrachovanú pílu a nepoužívanú teheľňu, ktorá pôvodne predávala drevený a hlinený stavebný materiál. O päť rokov neskôr kúpil aj budovu bývalej textilky a prerobil ju na teheľňu. Počas prestavby časť budovy vyhorela, preto stroje z Machuliniec preniesol do novej tehelne a spolu s novými zakúpenými strojmi začal hromadnú výrobu. Tehelňa vyrábala tehly, škridlu, drenážne trubice a hlinené kachle. Výkonnosť továrne bolo 2 mil. škridlíc, 1000 kachlí, 800-tisíc tehál a 500-tisíc kusov drenážnych trubíc ročne.

 

FacebookFacebook

Newsletter

Zostaňte v obraze - prihláste sa k odberu newslettera a buďte informovaný o aktuálnych novinkách raz za týždeň mailom.