Pravek a starovek

Praveké osídlenie

Oblasť horného Požitavia, do ktorej prináleží obec Machulince, sa rozprestiera v severnej časti Podunajskej nížiny a zasahuje do Pohronského Inovca. Rovinný charakter nadväzuje na pahorkatinný, ten vzápätí prechádza do horského, čo spolu s úrodným pôdnym pokryvom ovplyvnilo charakter a intenzitu pravekého osídlenia územia. Mierna klíma, ložiská kameňa, hliny a farebných kovov, rieka Žitava prilákali do tohto kraja už v praveku mnoho generácií našich praobyvateľov. Pozostatky z ich života sa zachovali v podobe archeologických pamiatok.

Doba kamenná

Dejiny regiónu siahajú do obdobia ml. paleolitu (40 000 - 8000 pred Kr.) - staršej doby kamennej. Z tohto obdobia sa eviduje v regióne niekoľko nálezísk lovcov mamutov, ktoré patria do gravettskej kultúry (kultúra vrcholného ml. paleolitu / podľa náleziska La Gravette vo Francúzsku /)[3]. Jedno táborisko lovcov mamutov sa pravdepodobne nachádzalo smerom juhozápadne od Machuliniec v intraviláne Zlatých Moraviec, ako o tom nepriamo svedčí nález stavca mamuta. Z obdobia mezolitu - strednej doby kamennej (8000 - 6000 pred Kr.) sa nenašli doklady osídlenia územia, čo však nevylučuje možnosť prítomnosti človeka.
V neolite - mladšej dobe kamennej (6000 - 3300 pred Kr.) dochádza v regióne k veľmi veľkému nárastu osídlenia (obr. č. 1). Intenzívne osídlenie môže súvisieť s tým, že človek staršej, no najmä strednej doby kamennej osídľoval najmä černozeme. Rozširovaním polí a získavaním dreva na stavebné účely došlo k narušeniu prirodzeného porastu postupným odlesňovaním. Na tomto priestore dochádzalo často k erózií pôdy. Neskorší prechod na hnedozeme súvisel s nástupom suchšieho klimatického obdobia. Hnedozeme, schopné akumulovať a udržať vlahu sa v takýchto podmienkach ukázali byť vhodnejším pôdnym typom. Z tohto dôsledku sa viaceré územia vyľudnili a naopak v našom prípade zaľudnili.
Vysokú intenzitu osídlenia teda ovplyvnila kvalitná pôda, lesy plné lovnej zveri a rieka Žitava. Žitava plnila funkciu zavlažovaciu, lákala praobyvateľov bohatou vodnou faunou / zvyšuje sa podiel rybolovu /, rieka bola miestom koncentrácie obyvateľov, a preto väčšina osád ležala v jej blízkosti. Väčšinou ležali osady na ľavom brehu rieky. Výskumy ukázali, že sídliská tvorili otvorené osady s domami, ktoré mali drevenú konštrukciu. Nové polia získavali obyvatelia žiarovým spôsobom - vypaľovaním lesov. Obyvateľstvo používalo cyklické poľnohospodárstvo (v praveku vždy po zaburinení pôdy opakovaný presun obyvateľstva na iné miesto / do kruhu ? / ) [4]. Neustále pribúdanie obyvateľov spôsobilo presídľovanie sa do vyšších, hornatých polôh / Napr. osídlenie v priestore dnešnej Chrenovej chaty /. Prví obyvatelia boli nositeľmi kultúry s lineárnou keramikou a kultúry tzv. želiezovskej skupiny.
V neolite dochádza aj k významným spoločensko - ekonomickým zmenám - "neolitickej revolúcií" (doba v ktorej došlo k rýchlemu rastu populácie, spoločenskej deľbe práce, výrobe potravín, pestovaniu plodín a chovu zvierat) [5]. Objavuje sa vypaľovaná keramika, brúsenie a vŕtanie kameňa. Z tohto obdobia bolo nájdených množstvo kamenných sekier, sekeromlatov a klinov. Taktiež sa objavujú štiepané kamenné nástroje.

Nové zintenzívnenie osídlenia sa začína v eneolite - neskorej dobe kamennej (obr. č. 2). V katastri obce Machulince evidujeme až 4 lokality z tohto obdobia. V tomto období patrilo naše územie do pôsobenia bádenskej kultúry a v závere eneolitu do bošáckej skupiny. Už začiatkom eneolitu sa stretávame s metalurgiou kovov, hlavne medi a zlata. V susednej obci Žitavany sa našli 2 medené sekery s jedným ostrím.

 

Doba bronzová

Po dobe kameňa nastupuje doba bronzu / 2000 - 700 pred Kr. / (Bronz - zlúčenina medi a cínu v pomere cca 88 - 92% Cu : 12 - 8% Sn) [6]. V našej oblasti nie je toto obdobie dostatočne preskúmané. Hmotná kultúra z tohto obdobia pochádza väčšinou z neskoršej fázy tejto doby. V tomto období zasahovala na územie dnešnej obce kultúra lužická, čo potvrdzujú aj archeologické nálezy zo 60-tych a 70-tych rokov 20. storočia. V susedných Obyciach bolo objavené hradisko tejto kultúry a v Žitavanoch na úpätí Čertovho vrchu bolo odkrytých 73 žiarových hrobov. Pohrebisko bolo zaujímavé tým, že okrem hrobov s popolnicami sa v 11 prípadoch našli nedohorené kosti uložené voľne v jamke a dva hroby boli symbolické, bez akýchkoľvek nálezov. Mimoriadny význam pohrebiska podčiarkuje skutočnosť, že sa v jeho keramickom materiáli podarilo zachytiť kontakt troch súdobých kultúr. Okrem lužickej kultúry, ktorá dominovala, to bola podolská kultúra z oblasti južného Slovenska a kyjatická kultúra z južnej oblasti stredného Slovenska (Bátora, J., 1998, st. 146) Obraz doby dopĺňajú aj ojedinelé nálezy, ktoré sú väčšinou datované do neskorej doby bronzovej. Okrem ťažby medenej rudy môžeme predpokladať aj začiatky ťažby zlata.

Doba železná

Prirodzeným vyústením metalurgickej činnosti človeka bolo jeho objavenie a spracovanie železnej rudy. Ojedinele nachádzame železné predmety aj v dobe bronzovej, ale boli to väčšinou predmety importované. Za kolísku železnej metalurgie považujeme Malú Áziu. Odtiaľ sa znalosť spracovania železnej rudy dostala do Grécka a odtiaľ do ostatných častí vtedy známeho sveta. Na našom území dochádza k rozmachu železnej metalurgie až v dobe halštatskej (kultúra staršej doby železnej, názov je odvodený od pohrebiska pri rakúskom Hallstatte) [7], t.j. v staršej dobe železnej / 700 - 500 pred Kr. /. Do tohto obdobia patria nálezy železnej sekery a železného zubadla, ktoré boli nájdené v blízkosti Zlatých Moraviec.
S mladšou dobou železnou / doba laténska - 500 - 0 / súvisí historický príchod Keltov na naše územie. Ich príchod podľa archeológov spadá do konca 4. storočia pred Kr, no k výraznejšiemu archeologicky presvedčivo doložiteľnému osídleniu Podunajskej nížiny došlo až v 3. storočí pred Kr. Kelti postupovali na naše územie z juhu cez dunajské brody, proti toku Hrona, Nitry a Váhu (Beňadik, Blažej, 1971, st. 104). Kelti sa usadzovali najmä v úrodných a nížinných oblastiach. Oproti staršej dobe železnej je intenzita osídlenia väčšia. Napriek tomu, že sa Kelti usádzali v nížinách, nachádzame dve ojedinelé keltské náleziská aj v našej obci. Vychádzajúc z mapy výskumov Ruttkayovej - Ruttkaya [13] možno predpokladať, že Machulince ležali na severnej hranici keltského osídlenia Zlatomoravecka v dobe laténskej.

Doba rímska

Doba rímska / 0 - 400 /, ako nám to napovedá samotný názov, súvisí s Rímskou ríšou a s postupným prenikaním vojsk na územie stredného Dunaja. Okrem rímskych vojakov prichádzajú na územie južného Slovenska v prvých desaťročiach 1. storočia germánske kmene, ktoré sa usádzajú aj v našom regióne. Išlo o Kvádov, ktorí sa dostávajú na Požitavsko koncom 1. storočia. Určité správy o tomto území máme aj zo zápiskov antických / prevažne rímskych / kronikárov Strabóna, Plínia st. a Tacita, ktorí poznali už v tom období územie na ľavom brehu Dunaja a tvrdia, že ho od l. storočia pr. Kristom až do 2. storočia obývajú Kvádovia, Ozovia a Kotíni. Kvádovia boli usadení na západ od Požitavia, Kotíni na hornom Pohroní a Ozovia pri Hrone a Žitave. Z horného Požitavia zatiaľ nepoznáme germánske hroby a tak sa naše poznanie Germánov obmedzuje len na nálezy zo sídlisk. Svoje tu však zohráva aj absencia rozsiahlejších archeologických výskumov. Ovplyvnenie Germánov rímskou kultúrou na našom území nesporne súvisí s markomanskými vojnami (/ 166/7 - 180 / - pri ktorých cisár Marcus Aurelius prekročil Dunaj a so svojím vojskom sa dostal až na územie dnešného Trenčína. Pobyt rímskeho vojska na území dnešného Slovenska pripomína nápis na Trenčianskej skale) [8]. Markomanské vojny zapríčinili nielen posun nových germánskych družín k strednému Dunaju, ale aj inváziu rímskych légií do dolného Pohronia, Ponitria a Považia. V tomto období niektoré sídliska zanikajú. Z tohto obdobia sa našiel predovšetkým črepový materiál. Pri rôznych výkopoch sa v susedných obciach našiel strieborný denár cisára Klaudia / 41 - 54 /, denár Sabiny Augusty - manželky cisára Hadriána / 128 - 138 / a v Nevidzanoch strieborná minca Antónia Pia / 138 - 161 /. Hojný výskyt rímskych mincí v našom okolí svedčí o rozvinutých obchodných vzťahoch na hraniciach rímskeho limesu (opevnená hranica rímskej ríše budovaná na Dunaji, Rýne atď.) [9].
V mladšej dobe rímskej preniká vtedajšie obyvateľstvo nielen do podhorských zón - Machulince, Topoľčianky, ale i do skutočných horských oblastí - Jedľové Kostoľany. Germánske osídlenie sa sústreďovalo najmä pri riekach a potokoch. Nanešťastie, čo sa týka samotných Machuliniec, nachádzame len veľmi málo pozostatkov.

Sťahovanie národov

Týmto pomenovaním označujeme dobu od konca 4. stor. do konca 6. storočia, kedy došlo v Európe k masívnym presunom obyvateľstva a k invázií cudzích kmeňov. Toto obdobie plynulo nadväzovalo na dobu rímsku. Na Slovensku sa zmenila štruktúra osídlenia. Starí usadlíci odchádzajú a prichádzajú nové etniká z východu. V 5. storočí máme zmienky o Longobardoch, ktorí sa na našom území zdržali krátky čas na svojej ceste do severnej Itálie. Ich vodca bol knieža Tato. V našej oblasti sa sťahovanie národov prejavilo len veľmi nepatrne. V susedných Hostiach bol v roku 1939 nájdený zlatý solidus východorímskeho cisára Theodósia II. /408 - 450 / vážiaci 5,5 g. Roku 476 zaniká Rímska ríša, končí sa starovek a nastupuje včasný stredovek. Určujúcim faktorom tohto predelu u nás je prenikanie prvých slovanských kmeňov, ktoré môžeme datovať do prvej pol. 6. storočia. Starí Slovania boli v prvom rade roľníci a preto sa usádzajú na úrodných, prevažne nížinatých oblastiach. Nálezov z tohto obdobia je pomerne dosť, problémom zostáva ich zaradenie a časové určenie. Prítomnosť Slovanov na tomto území možno s určitosťou predpokladať z bojov proti Avarom, ktoré v roku 623 viedol Samo. Po víťaznom boji sa stal Samo kniežaťom Slovanov a jeho moc podľa Fredegara siahala až k Tatrám. Po Samovej smrti si slovanské kmene podmanili Frankovia, ktorí porazili koncom 8. storočia Avarov a terajšie západné Slovensko až po Hron pripojili k Pasovskému biskupstvu. Veľkomoravské obdobie ( 9. stor. - 907) je už na nálezy bohatšie. Do veľkomoravského obdobia možno pravdepodobne datovať 8 sídlisk, medzi ktoré patria aj Machulince (Zábojník, 1997, st. 162 - 163). Koncom 9. stororočia prichádza na územie stredného Dunaja staromaďarské etnikum.

 

FacebookFacebook

Newsletter

Zostaňte v obraze - prihláste sa k odberu newslettera a buďte informovaný o aktuálnych novinkách raz za týždeň mailom.