Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Stredovek

Machulince v rannom stredoveku

Prvá písomná správa o našom regióne pochádza z roku 1075, kedy uhorský kráľ Gejza I. zakladá benediktínsky kláštor pri Hrone v Hronskom Svätom Beňadiku. Tento kláštor aj obdarúva početnými majetkami a dôchodkami na území dnešného Slovenska, Maďarska a Rumunska. V listine sa spomína kostol Panny Márie v susedných Kňažiciach, ktorý má odovzdávať kláštoru štvrtinu desiatkov. Samotné Machulince sa tu nespomínajú a neobjavujú sa ani v Zoborskej listine z roku 1113, kde sú spomenuté aj Zlaté Moravce pod názvom Morowa.
V roku 1236 prenikli do Uhorska správy, že z východu sa valia do strednej Európy masy kočovných Tatárov. Uhorský kráľ Belo IV. (1235 - 1270 ) začal hneď proti nim organizovať vojenské sily, dokonca si najímal cudzích žoldnierov. K vzájomnému stretu armád došlo 11. apríla 1241 pri riečke Slanej, kde uhorská armáda bola na hlavu porazená armádou Tatárov. Uhorské vojsko bolo menej početné a aj zle vyzbrojené. Belo IV. sa zachránil iba útekom. Tatári mali otvorenú cestu na západ. V júni 1241 vojenský zbor chána Batu prichádza do Tekovského komitátu. (v Uhorsku väčší správny celok, neskoršia stolica) Dochádza k plieneniu a vypaľovaniu dedín. Strach ľudí z Tatárov bol vystupňovaný tým, že v Tekovskom komitáte sa nachádzalo 6 Kumánskych osád. Kumánov, ktorí utekali pred Tatármi, prichýlil na našom území Belo IV. Počítal totiž s ich vojskom, ktoré mu mohlo poslúžiť nielen proti Tatárom, ale aj v boji s domácou šľachtou. Naše bezprostredné okolie nebolo pustošené a v apríli 1242 Tatári opúšťajú Tekovský komitát a neskôr i Uhorsko [11].

Prvá písomná zmienka

Prvá písomná správa o obci Machulince pochádza z roku 1275, kedy sa obec uvádza pod menom Mohala. V tomto roku uhorský kráľ Ladislav IV. ( 1272 - 1290 ) daroval obec hradu Tekov. Obec bola teda majetkom Tekovského hradu, neskôr Beňadického opátstva a od roku 1388 patrila pod hrad Hrušov. Do 15. storočia prešli späť do rúk Beňadického opátstva tieto obce: Čaradice, Machulince, Nemčiňany, Obyce, Rohožnica, Slepčany a Vozokany.
V roku 1316 dobyl Matúš Čák Trenčiansky hrad Gýmeš a o 2 roky neskôr hrad Hrušov. V tom istom roku získava aj Topoľčianky (Kustapulchan) a tak sa aj naša obec ocitla na krátky čas v jeho moci. Matúš Čák v roku 1321 zomiera a jeho majetok pripadá kráľovi Karolovi Róbertovi.
Z písomnej správy z roku 1327 vyplýva, že hrušovskému panstvu v tom čase patrilo jedenásť dedín: Kňažice, Opatovce, Machulince, Jedľové Kostoľany, Veľká Lehota, Malá Lehota, Boroch, Kenghy (Malé Lovce), Hostie, Žikava a Skýcov [10].
Začiatkom 15. storočia v roku 1407 sa na krátky čas znova stáva majetkom benediktínov a po roku 1424 je definitívne pripojená k hradu Hrušov.
Z roku 1564 pochádza názov obce Mahwlencze a z roku 1600 Mahwlincz. Kto založil obec a odkiaľ dostala svoj názov sa presne nevie. Údajne ju založil gróf Maholanyi.

Machulince v rámci župy

Na strednom Pohroní a Požitaví sa vytvoril už v predhistorických dobách systém hradísk pozostávajúci z Tekova, Sv. Beňadiku, Hrušova, Topoľčianok, Čierneho hradu na Zlatne, Gýmeša, Vrábeľského, Verešvárskeho a Varádskeho zemného hradu a konečne aj Levíc (obr. č. 1). Tento systém uzatváral v sebe regionálny celok Tekov, ktorý sa neskôr stal základom Tekovskej župy (obr. č. 2). Župné zriadenie v Uhorsku vznikalo v druhej polovici 13. storočia (bývalá kráľovská župa - komitát sa zmenila na šľachtickú či zemanskú stolicu ) [12]. Sídlom župy sa stal Starý Tekov, kde bol hrad a všetky župné úrady. Tekovská župa sa skladala z 5 oblastí a z 3 kráľovských miest. Koncom 14. storočia vplyvom rozháraných pomerov v kráľovstve pribúdajú pre poddaných tzv. roboty. V tomto období boli poddaní spolu s mestami jedinými daňovníkmi kráľovstva a cirkvi. Ich povinnosťou bolo platiť desiatok cirkvi, deviatok zemepánovi, portálnu daň / 3 groše / a počas vojny aj mimoriadnu daň. V prvej tretine 15. storočia prechádzajú naším územím husitskí Sirotci, ktorí na svojej "spanilej jazde" vydrancovali niekoľko miest a dedín. Pod vedením Jána Jiskru z Brandýsa vypálili niekoľkokrát aj sídlo župy - Starý Tekov. V roku 1433 okolo sviatku sv. Michala vypálili kláštor v Hronskom Beňadiku. Je pravdepodobné, že vtedy nezabudli "navštíviť" i Moravce, resp. dediny v okolí. ( Hunka, 1998, s. 175 ) Plienenie a rabovanie dedín zastavilo až vojsko Mateja Korvína, keď v roku 1467 porazilo husitov pri Veľkých Kostoľanoch. Vzhľadom na turecké nebezpečenstvo sa v rokoch 1561 - 1723 sťahuje sídlo župy ďalej na sever - do Topoľčianok.

Turci v okolí

29.8.1526 porazilo turecké vojsko Sulejmana I. uhorské vojská kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. V Uhorsku už nebola vojenská sila ani ochota, ktorá by Turkov zadržala. Už v roku 1530 vtrhli Turci do Tekovskej župy, pod vedením pašov Amurata a Mehemeta Uzrefta a spôsobili veľké škody na majetku i ľuďoch. Začiatkom októbra vypálili aj Moravce. " Blahoslavený bol iba ten, kto si mohol svoj holý život zachrániť v okolitých lesoch, kam sa Turci nepúšťali".(Kunst, s. 31) Turci sa lesom väčšinou vyhýbali, o čom svedčí aj skutočnosť, že keď v roku 1573 znovu vtrhli do Moraviec i okolitých dedín, Machulince obišli. Po vypálení a vydrancovaní Moraviec nepokračovali ďalej na Topoľčianky, ale odtiahli na Gýmeš do Nitrianskej stolice. Machulince teda prvý nájazd Turkov obišiel. Väčšina župy však už podliehala Turkom, ktorí od ľudí vymáhali dane. V roku 1564 bol prevedený súpis dvorov, ktoré mali platiť Turkom dane (odovzdávali sa pašovi do Budína).

Meno usadlosti - dvora

Počet dvorov

Kňažice

Vyľudnené

Opatovce

Vyľudnené

Machulince

3 1/2

Topoľčianky

9

Žikava

4 1/2

Lovce

3

Hosťovce

5

Moravce

14

Choča

4

Tesáre

Vyľudnené

V zozname daňovníkov Machuliniec z tohto obdobia sa nachádzajú mená: Holek János, Jamrík Mihál, Jamrík Istevo, Holek Jano, Kubka Beno, Gáspár Jano, Gáspár István, Dzurica Beno, Sonda Gyorgy,, Korda Miklós, Kortes Jano, Fogad Jano, Benyocska Dzurík, Benyocska Mihál, Holek Glorenc, Holek Mihál, Jozsík Mlinár, Salad Jozsík, Holek Márton, Holek Gyuro, Szalvko Miklós, Szalvko Mihál, Bukolás Gyuro, Lavrinc Jano a Kubka Misko.
Čo sa týka niektorých vyľudnených obcí, vyľudnenie bolo len dočasné. Ďalšie roky ukazujú, že ľudia tu bývali ( pravdepodobne boli len poschovávaní v lesoch pred tureckým nebezpečenstvom) 
Okrem Turkov znepokojovali obyvateľov aj časté epidémie a choroby. V roku 1555 a 1577 prišiel do župy mor, ktorému podľahlo veľa ľudí. Mor bol odrazom zlej hygieny a bývania. Ďalším problémom bola otázka náboženského vierovyznania. Do Uhorska začal v polovici 16. storočia prichádzať protestantizmus, ktorý sa najskôr zakorenil v mestách na strednom Slovensku, kde prevahu tvoril nemecký patriciát. Odtiaľto pokračovala reformácia do ostatných častí. Dobové pomery duchovného života sú nám známe prostredníctvom vizitácií10. Z tohto obdobia sú pomerne známe poznatky o obci Opatovce (konkrétne z roku 1559).V poslednej štvrtine 16. storočia bola celá Tekovská župa v tureckom područí. V roku 1600 bolo v obci 15 zdanených domov. O rok neskôr mala už 21 domov a mlyn. Vzhľadom na turecké nebezpečenstvo sa v roku 1610 prvýkrát zišiel župný snem v Moravciach.

V roku 1631 Turci znovu vtrhli do Tekovskej župy. Zničili všetko, čo im prišlo pod ruky, brali dobytok i ľudí. Z Topoľčianok vzali 4 deti, vyrabovali Volkovce, z Machuliniec vzali 192 kusov dobytka a 60 ľudí. Z Chyzeroviec vzali 36 ľudí a všetok dobytok. V roku 1643 bola obec Machulince Turkami vypálená. Turecké nebezpečenstvo sa zmiernilo po roku 1652, kedy došlo 26. augusta k vojenskému stretu Adama Forgáča a Turkmi pri Vozokanoch. Hoci boli Turci v početnej prevahe / 4300 Turkov proti 1260 miestnym vojakom /, bitku prehrali. Na víťazstve sa významne podieľali občania Vozokán a ďalších 15 dedín. Pri obliehaní Viedne v roku 1683 utrpeli Turci ťažkú porážku. Po nej dochádza k pomalému vytláčaniu Turkov za hranice Uhorska (Karlovickým mierom 26. januára 1699 sa skončilo turecké nebezpečenstvo pre rakúsku monarchiu).

 

Archeologické nálezy v Machulinciach

  1. Na južnom okraji obce našiel v roku 1962 J. Borkovič v potoku dvojkónický hlinený praslen s priemerom 3,8 cm a výškou 2 cm.

  2. V roku 1954 našiel J. Borkovič pod machulinskou horou pri Vrábikovej studničke úštepy, čepieľky a škrabadlá z bližšie neurčeného obdobia.

  3. Severne od obce na pravom brehu rieky Žitavy boli nájdené

    1. eneolit - čepieľky a šedohnedé črepy bádenskej kultúry

    2. neskorá doba bronzová - hnedočervené a čierne črepy zdobené lištami, žliabkami a vypuklinami. Na tomto mieste sa našiel aj fragment ľudskej lebky.

  4. V roku 1956 našiel F. Gálik pri stavbe rodinného domu v hĺbke 60 - 80 cm:

    1. neskorá doba bronzová - čierny črep z hrdla nádoby zdobený vodorovným žliabkovaním, črep z ústia misy s utiahnutým okrajom lužickej kultúry

    2. doba laténska - niekoľko kruhových črepov

    3. ml. doba rímska - keramiku vyrobenú na hrnčiarskom kruhu - šedú z jemne plaveného materiálu

    4. 9. storočie - zlomky nádob vyrobených na kruhu a značne spečené silným ohňom

  5. Pri stavbe domu K. Valacha 1956 našiel O. Valach:

    1. eneolit - časť brúseného sekeromlatu

    2. neskorá doba bronzová - čierne a šedé črepy lužickej kultúry

    3. ml. doba rímska - črepy z nádob vyrobené na kruhu

    4. st. doba rímska - črepy

    5. 9.- 10. storočie črepy a z 13.-16. storočia - radielko, črepy nádob, rukoväť trojnôžkovej panvice

  6. Pod kopcom Kamenec, na pravom brehu rieky Žitavy, vedľa bývalého futbalového ihriska sa v roku 1967 našli hmotné pozostatky lengyelskekj kultúry.

  7. Na poli pri Šalátovej kaplnke sa našli nezaraditeľné črepy z neolitu a doby laténskej.

  8. Na pravom brehu rieky Žitavy, pri moste smerom na Obyce sa našli pozostatky z neolitu, neskorej doby bronzovej a z doby rímskej 1 kus črepu terra sigillata (vypaľovaná misovitá keramika červenkastej farby s reliéfnou figurálnou a rastlinnou výzdobou) [10]. 

  9. Na východných svahoch kopca Kamenec, pri viniciach, na pravom brehu rieky Žitavy našiel v roku 1956 Alojz Gálik brúsený sekeromlat z andezitu, značne opotrebovaný, úštep z tmavohnedého jaspisu a štiepaný vrták / všetko z eneolitu /.