Preskočiť na hlavné menu Preskočiť na obsah
Preskočiť navrch stránky Preskočiť na koniec obsahu

Kostol Božského srdca Ježišovho v Machulinciach

Prepis z publikácie vydanej pri príležitosti prestavby interiéru kostola v Machulinciach



Publikáciu spracoval:

Paedr. Ondrej Valach

Machulince 2002

 

 

 

 

 

Modlitba svätej Margity

Najsvätejšie Srdce Ježišovo, ohnisko lásky,
buď nám ochranou v živote a zálohou večnej spásy.
Buď nám silou v našej slabosti a nestálosti.
Buď naším zmierením za hriechy nášho života.
Sdce láskavé a dobrotivé, buď nám útočiskom v hodine smrti.
Buď naším ospravedlnením pred Otcom.
Odvráť od nás trest jeho spravodlivého hnevu.
Srdce plné lásky, na tebe staviame všetku svoju dôveru.
Pre svoju hriešnosť sa obávame všetkého,
ale pre tvoju dobrotu nestrácame nádej.
Znič v nás všetko, čo by sa ti nepáčilo, alebo bolo proti tebe.
Vtlač do našich sŕdc svoju lásku tak hlboko,
aby sme nikdy nezabudli na teba.
Pán náš a náš Spasiteľ, pre tvoju lásku ťa prosíme :
daj, nech sú naše mená hlboko zapísané v tvojom najsvätejšom Srdci.
Nech je naším šťastím a našou cťou žiť a umrieť v tvojej službe. Amen.

 

 

Kostol - miesto stretnutia

"Vždy netrpezlivo očakávame deň vzácnej návštevy. Chystáme sa na toto stretnutie. Ponúkame vzácnym hosťom to najlepšie, čo v byte máme.
V kostole sa stretávame s naším nebeským Otcom. Človek nemôže nikoho vzácnejšieho stretnúť ako Boha - svojho Stvoriteľa. Preto sa snažíme, aby chrámy, miesta, kde sa stretávame s Bohom, boli dôstojné, vždy vkusne vyzdobené, a tak pripravené na stretnutie človeka s Bohom.
Nech náš obnovený chrám v Machulinciach nám pomáha prežívať posvätné chvíle týchto stretnutí, aby sme z nich čerpali silu do ďalšieho života. S vďakou myslíme aj na tých, ktorí sa o túto obnovu pričinili a vyprosujme im hojné požehnanie od nášho nebeského Otca pre ich ďalší život.

Božské Srdce Ježišovo, naplň naše srdcia vrelou láskou k Tvojmu chrámu !"

Mgr. Marek Kosorín
správca farnosti


 

História kostola a cikevného života v obci

Kostol, resp. v tom období kaplnka, bol v obci postavený až v roku 1833. Obec Machulince ako filiálka patrila pod Farský úrad vo vtedajších Opatovciach nad Žitavou a predtým v Kňažiciach. Tu sa farský kostol nachádzal a občania z obce navštevovali bohoslužby v tomto kostole. Prvý farský kostol v Kňažiciach zasvätený Narodeniu Panny Márie sa spomína už v roku 1075. Pôvodný kostol v Machulinciach bol jednoloďový a bez veže. Zasvätený bol Najsvätejšiemu menu Ježiš. Veriacich na sv. omšu zvolávali zvony zo zvonice, ktorá bola v strede obce. Spočiatku bola drevená, neskoršie murovaná a postupne boli v nej umiestnené tri zvony. Dva z nich boli počas prvej svetovej vojny zrekvirované - odobraté na vojnové účely. V roku 1922 boli zakúpené dva nové zvony. Pred zvonicou stál drevený kríž a socha Sedembolestnej Panny Márie. Jeden zvon bol umiestnený aj na cintoríne v malej drevenej, neskôr železnej zvoničke. Zvonilo sa na ňom pri vítaní kňaza, pri pohreboch a pri pozdvihovaní. Sväté omše bývali len v deň zasvätenia kostola, neskoršie aj pohrebné.

 

Obr. č. 1: Zvonica v strede obce

Až po sto rokoch došlo k väčšej renovácii kostola. V roku 1933 za pôsobenia dp. Jozefa Palovčíka bol kostol nanovo vymaľovaný a bola pristavená sakristia. Ďalšia rekonštrukcia bola urobená v roku 1946, kedy bol kostol opravený, na podlahu sa uložila nová dlažba a boli osadené nové dvere. Príležitostné sväté omše niekedy slúžili kňazi - rodáci z Machuliniec, ktorí prišli domov na návštevu. V tomto období bol správcom farnosti v Opatovciach nad Žitavou dp.dekan Martin Pernecký, rodák z Gajar, ktorý mal Machulince a Obyce ako filiálky. On postupne slúžil v sobotu sv. omšu v Machulinciach. Na miestnej základnej škole vyučoval náboženskú výchovu. Správcom farnosti bol od roku1941. Na filiálky dochádzal krytým kočom a dlhoročným kočišom bol roľník Šimon Hlavatý z Kňažíc. Začiatkom 50-tych rokov tu prežil aj prenasledovanie kňazov a pri príchode do Machuliniec dp.dekana Martina Perneckého chránila celá dedina. Podľa rozhodnutia II.vatikánskeho koncilu sa začal pri bohoslužbe zamieňať latinský jazyk za ľudovú reč, u nás slovenčinu, čím sa liturgia viac priblížila ľuďom, ktorí lepšie pochopili a porozumeli bohoslužobným úkonom.

Od roku 1952 bol správcom farnosti dp. Ján Barát, rodák z Komjatíc. Postupne sa začala svätá omša slúžiť v Machulinciach aj v nedeľu, čo sa neskoršie stalo pravidlom. Za jeho pôsobenia sa pristúpilo k ďalšej rekonštrukcii kostola v roku 1967. Došlo k prístavbe "prístavku" na ľavej strane a zväčšil sa aj chórus (empora), na ktorý sa pôvodne vystupovalo drevenými schodami po pravej strane kostola. V prístavbe sa urobilo nové už pevné schodisko na ľavej strane, ktoré slúži dodnes. Na chóre bolo miesto organu harmónium, ktoré slúžilo organistovi. Dlhoročným organistom bol Štefan Kršiak Matulíkov). Príležitostne hral na harmónium aj Šebastián Jonis, miestny rodák a pedagóg v Leviciach. Na pohreboch učinkoval Štefan Schimpel. Neskoršie bol organistom Jozef Šabo z Obýc. Podľa upravenej liturgie sa v oltárnej časti v presbytériu umiestňuje drevený obradný stôl a ambona, kde sú čítané lekcie a evanjelium. V tejto časti bol umiestnený aj sedes pre kňaza a miništrantov. Svätostánok bol umiestnený v hlavnom oltári, ktorý bol v empýrovom slohu. Počas pôsobenia dp.Jána Baráta bol kostol vybavený novými lavicami a urobili sa aj iné ďalšie práce.

Od roku 1977 sa správcom farnosti už v premenovaných Žitavanoch stal dp. Marek Božik (nar. 14. 4. 1946), rodák z Podhradia pri Topoľčanoch. V roku 1980 bol eternit na streche kostola vymenený za plech a vonkajšiu omietku nahradil brizolit. Kostol bol vymaľovaný, vybavený drevenými obkladmi stien a bolo rekonštruované elektrické osvetlenie kostola. V roku 1980 požiadal dp. Marek Božik Arcibiskupský úrad v Trnave o zmenu titulu kostola. Žiadal zmeniť pôvodný titul Kostol Božieho mena Ježišovho na terajší Kostol Božského Srdca Ježišovho, ktorý súvisel s obrazom umiestnenom na hlavnom oltári. Arcibiskupský úrad zmenu titulu povolil a posvätením kostola poveril vdp. dekana Emila Scheimera z Topoľčianok.
V prístavbe kostola bol umiestnený bočný oltár so sochou Fatimskej Panny Márie, nad ktorou visel obraz Matky ustavičnej pomoci. V tomto oltári bol po Veľkom piatku umiestnený Boží hrob a monštrancia s prevelebnou Sviatosťou oltárnou. Po bočných stranách kostola sa nachádzali malé oltáriky. V pravej časti bol oltár sv. Jozefa. V ľavej časti pod chórom bola postavená umelá jaskyňka so sochou Lurdskej Panny Márie, ktorá mala na rukách veľký ruženec. Harmónium na chóruse bolo nahradené elektrickými varhanmi.
Ako organistka v Machulinciach pôsobila od roku 1979 Alojzia Gáliková - Kováčová. Od roku 1990 je organistkou Alena Tencerová zo Žitavian. Okrem nedele a sviatkov bývajú v našom kostole sv.omše v piatok a v sobotu. Ak niekto zomrie, pohrebná omša je spravidla v deň pohrebu.

Hoci prebehlo mnoho rekonštrukčných prác, kostolu stále chýbalo to, čo ho robí navonok viditeľným a poznateľným - veža. Myšlienka vybudovať ku kostolu vežu sa zrodila za pôsobenia dp. Mareka Božika. S návrhom vyslovila súhlas kostolná rada, obecná správa i spoločenstvo veriacich. Povolenie na stavbu dostala farnosť od Arcibiskupského úradu v Trnave 4.novembra 1992. So stavbou sa začalo v máji 1993 a vyžiadala si mnoho tvrdej a poctivej práce miestnych veriacich. Murárske práce organizoval Ján Ondrejka. V septembri 1993 odchádza dp. Marek Božik za správcu farnosti do Nitrianskej Blatnice.

15.septembra 1993 na sviatok Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska, sme privítali medzi sebou súčasného duchovného otca dp. Mareka Kosorína. Pochádza zo Starého Tekova pri Leviciach. Štúdium na teologickej fakulte v Bratislave ukončil kňazskou vysviackou 1.novembra 1991. Po krátkom pôsobení ako kaplán v Pezinku a v Šahách začal pôsobiť ako správca farnosti v Žitavanoch a teda aj vo filiálke v Machulinciach. On pokračoval pri organizovaní prác na dokončení veže. 17.septembra 1994 bola veža slávnostne posvätená vdp. Imrichom Polákom, vrábeľským dekanom.
Presne o rok bol posvätený nový kríž. Je umiestnený na pravej strane po vstupe do cintorína. Nahradil tak starý kríž, ktorý už vonkajším vzhľadom nevyhovoval.
Vybudovaním veže sa získali dve menšie miestnosti pre vnútro kostola, ale kapacitne stále nepostačoval pre všetkých veriacich. Preto sa pristúpilo k rozšíreniu kostola o bočnú - pravú sakristiu. Výkop základov sa uskutočnil po Veľkej noci 1998 a v tom istom roku bola prístavba aj ukončená.

Zoznam správcov farnosti Opatovce nad Žitavou - Žitavany od postavenia kostola v Machulinciach :

  • 1825 - 1842 Štefan Iványi

  • 1842 - 1886 Ľudovít Loziczky

  • 1886 - 1922 Alexander Karácsonyi

  • 1920 - 1927 JúliusHollós

  • 1928    Michal Ryšavý

  • 1928 - 1940 Jozef Palovčík

  • 1940 - 1941 Štefan Vrabec

  • 1941 - 1952 Martin Pernecký

  • 1952 - 1977 Ján Barát

  • 1977 - 1993 Marek Božik

  • 1993    Marek Kosorín

Dôstojný pán Jozef Palovčík po svojej smrti v roku 1940 bol pochovaný na cintoríne vo vtedajších Opatovciach nad Žitavou.
Dp.Martin Pernecký zomrel 29.júna 1988 ako 78-ročný a pochovaný je v Gajaroch.
Dp. Ján Barát zomrel 8.decembra 1978 ako 71-ročný a pochovaný je v Komjaticiach.

 

Obr. č. 2: Vdp. Ján Barát

 

Obr. č. 3: Vdp. Marek Božík


 

Prestavba interiéru kostola v roku 2002

Pane, urob ma tvorcom modlitby,
modlitby trochu nezvyčajnej,
no modlitby úprimnej.

Pane, urob ma pokorným a čistým,
aby som ti mohol vytvoriť miesto
naozaj dôstojné, primerané a krásne.

Pane, dovol mi vytvoriť ti miesto,
v ktorom si uvedomím túžbu
stať sa naozaj lepším.

Ing.Radovan Ivanička, projektant prestavby interiéru kostola

Po trojnásobnej prístavbe ku kostolu bolo potrebné riešiť aj jeho interiér. Omietky stien boli popraskané a tieto nedostatky čiastočne zakrývala maľba. Empóra (chórus) bola pomerne malá. Bočná prístavba bola niečo medzi loďou a sakristiou.Nad týmto všetkým sa zamýšľala kostolná rada spolu s dp. Marekom Kosorínom. Po porade s odborníkmi sa dospelo k názoru, že interiér kostola treba radikálne zmeniť a zmodernizovať. PRONSTAV - PROMID - projektová a technická príprava stavieb zobrala rekonštrukciu interiéru kostola do vlastných rúk a oslovila Ing.Radovana Ivaničku, aby spracoval architektonickú štúdiu interiéru a následne projekt, rekonštrukcie interiéru kostola. Po dohode so starostom obce Bohumilom Bielikom sa od Troch kráľov sväté omše slúžili v sále kultúrneho domu v Machulinciach. Občania za jeden deň vyprázdnili kostol a pomohli pri odstraňovaní starej omietky. Všetky stavebné práce uskutočňovala firma ViOn, ktorej majiteľom je Viliam Ondrejka z Machuliniec. Odstránila sa nielen stará omietka,ale sa rozobral aj oltár a empora. Zo starej sakristie sa urobila ľavá bočná loď a podobne sa prerobila aj oproti druhá strana. Tak vznikli dve bočné lode. Pôdorys kostola dostal podobu kríža. V ľavej časti sa urobila nová sakristia pre kňaza a miništrantov. V hlavnej lodi podobne ako aj v bočných lodiach bol zhotovený drevený podhľad z červeného smreku upravený prírodným lakom. Medzi dreveným podhľadom a pôvodným stropom je vzduchová medzera a tepelná izolácia. Nové omietky dostali maľbou odtieň bledožltej farby. Empora (chórus) má tiež novú podobu a je tu aj nové oceľové zábradlie. Zväčšením sa tu získal nový priestor. Na podlahy sa položila nová keramická dlažba, v presbytériu tmavšej farby.

 

Obr. č. 4: Svätá omša v sále kultúrneho domu

Úplne novú podobu má oltárna časť kostola - presbytérium.

Čo hovorí o rekonštrukcii interiéru kostola projektant Ing.Radovan Ivanička:

"Otázka dobrej rekonštrukcie interiéru kostola nie je otázkou štýlu, to všetko je iba otázka vkusu. Ale je dôležité to, či kostol je symbolom Cirkvi v danej dobe a čase. Pri riešení rekonštrukcie interiéru kostola som sa snažil rešpektovať historickú hodnotu objektu, ako aj požiadavky II.vatikánskeho koncilu na liturgický priestor - potrebu oživenej pastorácie, živého zapojenia liturgie do kresťanského života s dôrazom na činnú účasť všetkých zhromaždených v liturgii i ponímanie liturgického zhromaždenia ako spoločenstva okolo Kristovho stola. Toto bol aj jeden z hlavných faktorov, prečo som sa snažil zhromaždenie veriacich čo najlepšie situovať okolo obetného stola.

Svojou prácou som sa snažil skĺbiť historické hodnoty daného kostola, ako sú napr. pozdĺžna dispozícia objektu s požiadavkami a nárokmi na nové liturgické zariadenia (napríklad súčasnosť, obsahová náročnosť, komunikácia s historickým prostredím a podobne). Snažil som sa rešpektovať skutočnosť, že kostol je živý organizmus, ktorý slúži farskému spoločenstvu, je miestom modlitby, absolútnej nádeje a bezpečia. Vnútorné usporiadanie kostola je riešené tak, aby krása a povaha miesta i celého zariadenia podnecovala k nábožnosti a poukazovala na posvätnosť slávených tajomstiev a aby bolo možné chápať a chrániť ducha nášho kultúrneho dedičstva.

Riešenie interiéru kostola rieši jednoduchú čistotu kompozície tvarov, snaží sa skôr povedať niečo o ušľachtilej kráse než nádhere a vznešenej jednoduchosti než prepychu a rešpektovať logiku vertikálnych a horizontálnych vzťahov.
Loď kostola spolu s bočnými loďami kostola sa snažia čo najviac vytvoriť priestor na zhromaždenie veriacich okolo obetného stola. Presbytérium je vyzdvihnuté oproti lodi kostola o 300mm, aby sa tak zdôraznili liturgické úkony, ktoré sa budú konať na obetnom stole.

V presbytériu je umiestnený OBETNÝ STÔL, na ktorý sa kladie hlavný dôraz v rámci celého interiéru i liturgie. Jeho umiestnenie vzhľadom na vnútorný priestor lode je také, aby vytváral čo najlepšie stred chrámu, ktorý k sebe prirodzeným a nenápadným spôsobom púta pozornosť celého zhromaždenia.
Za obetným stolom sa nachádza obraz patróna kostola Božské Srdce Ježišovo, ktorý je zavesený na čelnej stene lode kostola. Obetný stôl je pevný, jednoducho stvárnený tak, aby reprezentoval striedmosť a účelnosť zariadenia. Vrchná stolová doska je z prírodného kameňa, pretože to bolo tak v Cirkvi od samého začiatku účinkovania, a taktiež to odpovedá symbolike obetného stola. Spodná časť obetného stola je taktiež z prírodného kameňa v tvare polkruhu, ktorý symbolizuje zemeguľu. Pred obetným stolom je umiestnený drevený kríž, ktorý je dobre viditeľný celému zhromaždenému spoločenstvu a symbolizuje nám staro-cirkevnú tradíciu, ktorá chápala kríž ako znamenie spásy a víťazstva a ako znamenie, že patríme Bohu, že sme jeho vyvolení.
Dôstojnosť Božieho slova vyžaduje, aby v kostole bolo vhodné miesto, z ktorého by sa hlásalo Božie slovo. Na tento účel bude slúžiť AMBONA, ktorá je umiestnená v priestore presbytéria tak, aby veriaci dobre videli a počuli toho, kto z ambony číta. Navrhnutá je tak, aby z architektonického a výtvarného hľadiska rešpektovala proporcie a výtvarné riešenie obetného stola a liturgického hľadiska zdôrazňovala, že Božie slovo, ktoré je počas slávenia svätej omše predčítané a hlásané, má smerovať k eucharistii ako cieľu slávenia svätej omše.

Sedadlo pre kňaza-sedes, ktorý slúži sv. omšu, je situované taktiež v priestore presbytéria tak, aby kňaz bol otočený tvárou k ľudu. V priestore lode kostola pred presbytériom je situovaná KRSTITEĽNICA a to tak, aby bola v zornom poli celého zhromaždenia, pretože krst je najvýznamnejšia udalosť v živote človeka. Krstom vstupujeme do spoločenstva Ježišovej Cirkvi, sme prevtelení v Ježiša Krista, sú nám odpustené všetky hriechy, stávame sa Božími deťmi a novými stvoreniami z vody a Ducha svätého a takéhoto obradu by malo byť prítomné celé zhromaždené spoločenstvo. Pri krstiteľnici je umiestnená aj veľkonočná svieca -paškál, ktorá je znamením veľkonočnej radosti a jej zdroja, zmŕtvychvstalého Krista. Táto svieca je aj znamením Krista, o ktorom sv. Ján vo svojom evanjeliu píše, že je to Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka. SCHOLA CANTORUM ( miesto pre zbor spevákov),je situovaná na empore, pretože v blízkosti presbytéria nie je pre nich dostatok priestoru. Ich umiestnenie na empore je riešené tak, aby jasne vyniklo ich poslanie a to, že sú súčasťou zhromaždenia veriacich a majú k tomu svoju zvláštnu úlohu skrášľovať priebeh sv. omše bohoslužobným spevom.

Úschova najsvätejšej sviatosti oltárnej je vo SVÄTOSTÁNKU, ktorý je výtvarne riešený vo forme vzopätých rúk k modlitbe. Nad priestorom na úschovu najsvätejšej sviatosti oltárnej je umiestnené večné svetlo pripomínajúce, že Ježiš Kristus je skutočne prítomný vo sviatosti oltárnej. SAKRISTIA bezprostredne naväzuje na loď kostola. Zo symbolického hľadiska som sledoval zámer zdôrazniť úlohu a postavenie kňaza medzi zhromaždenými veriacimi tým, že na začiatku slávenia sv. omše bude musieť kňaz aj so svojím sprievodom prejsť medzi zhromaždenými veriacimi, a tak dá najavo svoje dôležité postavenie a úlohu v tomto spoločenstve.

Svojím riešením rekonštrukcie interiéru kostola som sa snažil vytvoriť jasne čitateľný sakrálny priestor, kde architektúra sa vyvíja spolu s výtvarným umením a liturgiou a spolu sa snažia vyjadriť oslavu Boha a krásu Nebeského Jeruzalema. Toto riešenie interiéru chce z hľadiska liturgického, architektonického a výtvarného posilňovať vieru v Boha, kde bude človek chcieť komunikovať s Bohom a Boh s človekom. Je tu taktiež snaha priviesť človeka k hľadaniu Boha, aby sa človek nebál dať sa celkom Bohu.

Riešenie interiéru kostola vychádza z myšlienky II.vatikánskeho koncilu "AGGIORNAMENTO" - zdnešnenie Cirkvi, kde obnovu kostola chápem ako obnovu Cirkvi. Interiér kostola a jeho zariadenie som sa snažil riešiť tak, aby nám niečo hovoril, niečím nás oslovil ( použitie prírodných a dostupných materiálov v danom kraji - drevo ako konštrukčný prvok - podhľad, ktorý chce upozorniť na vertikalitu, na Boha, drevo ako výtvarný prvok použitý na vytvorenie mobiliáru kostola - ambona, svätostánok, krstiteľnica, sedenie apod., kameň ako výtvarný prvok - obetný stôl ). Výtvarné diela ako krížová cesta, obraz patróna kostola apod. chcú vyjadriť oslavu Boha. Z architektonického hľadiska som sa snažil splniť požiadavky znamenia, aktuálnosti, novosti, tradície a kontinuity pre našu dobu a najbližšiu budúcnosť, aby tu bolo budovanie Kristovho spoločenstva a úcta voči tým, ktorých chcem zjednotiť s Bohom. Snažil som sa o citlivý prístup riešenia vzhľadom ku krajinnému prostrediu a o farebný súlad a harmóniu štruktúry prírody a materiálov, tvarov a detailov. Pri vytváraní interiéru kostola som používal najmä prírodné materiály ako kameň, drevo a vápennú omietku, aby som tým poukázal na jednoduchosť ako prepych a prispel som tým k výchove veriacich a k dôstojnosti celého posvätného areálu.

Na záver by som sa chcel poďakovať za neustálu pomoc a ochotu správcovi farnosti vdp. Marekovi Kosorinovi, v ktorej sa kostol nachádza. "

Z interiéru kostola Božského Srdca Ježišovho v Machulinciach pred prestavbou

 

 

Obr. č. 5: Stropná maľba
 

 

Obr. č. 6: Bočný oltár Lurdskej
Panny Márie

 

Obr. č. 7: Nástenná maľba

 

Obr. č. 8: Oltár s obrazom
Božského Srdca Ježišovho

 

Obr. č. 9: Mons. Josef Koukl, litoměřický
biskup v machulinskom kostole

Z interiéru kostola Božského Srdca Ježišovho v Machulinciach po prestavbe

 

 

Obr. č. 10: Obraz Božského
Srdca Ježišovho

 

Obr. č. 11: Boží hrob s monštranciou
 

 

Obr. č. 12: Krstiteľnica

 

Obr. č. 13: Nový svätostánok

 

Obr. č. 14: Nová oltárna časť - presbytérium

V rámci rekonštrukcie sa urobila aj výmena dverí za nové, pretože pôvodné dvere nevyhovovali z hľadiska výtvarných požiadaviek kladených na sakrálnu architektúru. Nové dvere urobilo STOLÁRSTVO Štefan Baranec Machulince. Nový projekt osvetlenia navrhol PRONSTAV Ing.Dušan Ondrejka. Umelé osvetlenie je riešené tak, aby bol najviac osvetlený obetný stôl ako najdôležitejšia časť liturgie. Projekt vykurovania urobil PROMID Miroslav Drienovský. Oltárna časť má podlahové vykurovanie,v hlavnej a v bočných lodiach sú radiátory. V kostole je nové ozvučenie a bude i nová krížová cesta, ktorú z lipového dreva vypracováva ľudový rezbár z Rajca. Ostatné stolárske práce z dreva (svätostánok,kríž, ambona) robilo STOLÁRSTVO Marián Michalík v Hornom Srní. Obetný stôl je z obyckého kameňa vypracovaný KAMENÁRSTVOM Karola Benčeka.

Všetko toto sa urobilo za 77 dní. Denne na prestavbe pracovali dve desiatky rôznych odborníkov, o ktorých sa občerstvením (káva, čaj, desiata) starala kostolníčka Emília Sekerešová spolu s ostatnými občanmi. Hlavným sponzorom bol ViOn Viliam Ondrejka (vyše pol milióna Sk ako dar a bezúročná pôžička), ale pomohli aj iní sponzori, ako aj ostatní veriaci z obce a zo Žitavian. Najväčšiu radosť z prestavby má správca farnosti vdp. Marek Kosorín a všetci veriaci, ktorí modlitbami prosili o božiu pomoc pri uvedených prácach.
Dňa 24.marca 2002 sa slávila svätá omša už v obnovenom kostole. Bola práve nedeľa Utrpenia Pána, ktorá sa volá aj Kvetná nedeľa.

 

Legenda miestností
1.01 Zádverie
1.02 Bočná kaplnka
1.03 Bočná kaplnka
1.04 Priestor pod empórou
1.05 Loď kostola
1.06 Bočná loď kostola
1.07 Bočná loď kostola
1.08 Presbytérium
1.09 Sakristia pre kňaza
1.10 Schodiskový priestor
1.11 Zádverie
1.12 Sklad

Legenda mobiliáru
1 Kamenný obetný stôl
2 Drevený kríž z červeného smreku
3 Ambona
4 Sedes pre kňaza
5 Sedes pre miništrantov
6 Drevený svätostánok z červeného smreku
7 Krstiteľnica
8 Drevený stojan na paškalnú sviecu
9 Sedenie pre ľudí
10 Kostolné lavice
11 Obraz Božského Srdca Ježišovho


 

Obr. č. 15: Pôdorys kostola Božského Srdca Ježišovho v Machulinciach po rekonštrukcii v roku 2002

 

Obr. č. 16: Vdp.Marek Kosorín

 

Obr. č. 17: Viliam Ondrejka

Najväčšiu zásluhu na prestavbe kostola mali vdp.Marek Kosorín (Obr. č. 16) a Viliam Ondrejka (Obr. č. 17).

Cirkevný spevokol a dychová hudba

V Machulinciach viedla 12-členný spevokol organistka Alenka Tencerová do roku 1995. Bol to čisto ženský spevokol. Dvaja - traja muži sa zapájali pri spievaní pašií na Kvetnú nedeľu a na Veľký piatok. Príchodom Jána Zemanoviča sa spevokol rozrástol a rozšíril o ženy a mužov na 20 osôb. Ján Zemanovič pôsobil do roku 1995 ako spevák v Slovenskej filharmónii, takže mal so spevom dlhoročné skúsenosti. Svojimi piesňami zbor vhodne obohacuje slávenie svätej omše počas Vianoc, Veľkej noci a na ostatné významnejšie sviatky. V repertoári cirkevného spevokolu je takmer 50 piesní, medzi nimi aj Starosloviensky Otče náš, Nabucco, Alleluja od G.F. Händla, Vezmi Pane od W.A. Mozarta, Glória, Abba Otče, Angelus Pastoribus, Tichá noc, Buvaj Dieťa krásne a ďalšie.

Medzi dlhoročné tradície patrí účinkovanie dychovej hudby počas svätej omše. Zásluhu na tom mal dirigent hudby nebohý František Hudec. Po ňom vedenie dychovej hudby prebral jeho brat Jozef Hudec. Dychová hudba často účinkuje aj na cirkevných pohreboch.

Významné návštevy v Kostole Božského Srdca Ježišovho v Machulinciach

  • v júni 1956 bol na súkromnej návšteve v obci Mons.ThDr.Ambróz Lazík,trnavský biskup v doprovode dp.Ernesta Čulíka - Ondrejku, rodáka z Machuliniec

  • 10.júna 1972 dp. PhDr.Karola Cibiru v Machulinciach pochovával trnavský biskup J.E. Mons. RNDr. Július Gábriš

  • 22.augusta 1982 dp. dekana Ernesta Čulíka - Ondrejku pochovával trnavský biskup J.E. Mons.RNDr. Július Gábriš, ktorý slúžil v kostole zádušnú svätú omšu

  • 22.marca 1993 navštívil farnosť biskup Trnavskej arcidiecézy Mons.Dominik Tóth, ktorý zavítal aj medzi žiakov Základnej školy sv.Dominika Savia v Machulinciach

  • 22. marca 1994 zavítal do nášho kostola misionár v Argentíne páter Jozef Baťo, rodák zo susedných Obýc. O svojich misionárskych zážitkoch sa podelil aj s deťmi v základnej škole.

  • 21.- 29.októbra 1995 sa uskutočnili vo farnosti ľudové misie. Posledné misie boli u nás v roku 1939 a preto bol o súčasné misie veľký záujem. Misie robili bratia redemptoristi z Podolinca. Sväté omše slúžili aj v našom kostole.

  • Na jeseň 1996 slúžil svätú omšu v našom kostole páter Šebastián Labo, ktorý veriacim predstavil svoju knihu " Lietajúci pútnik".

  • 18.júla 1997 nás poctil svojou návštevou Mons.Josef Koukl, biskup litoměřickej diecézy, ktorý sa každoročne zúčastňuje púte v Topoľčiankach. V piatok pred púťou celebroval svätú omšu v machulinskom kostole.

  • 3.októbra 1997 sa naši veriaci stretli s pátrom Milanom Hromíkom SJ, redaktorom mesačníka Posol

  • 17.októbra 1997 o misionároch a misiách rozprával pre našich veriacich misionár Ľudovít Molnár, ktorý 6 rokov pôsobil v Afrike.

  • 24.júna 1999 pri 15.výročí vysviacky nášho rodáka dp. Petra Valenta celebroval svätú omšu želivský opát Bronislav Ignác Kramár.

  • Sviatosť birmovania je vysluhovaná vo farskom kostole v Žitavanoch a pri jej vysluhovaní sa vystriedajú postupne všetci trnavskí biskupi.

 

Obr. č.18

 

Obr. č.19

 

Obr. č.20

Obr. č. 18: J. E. Mons. Ambróz Lazík v rozhovore s vdp. Ernestom Čulíkom - Ondrejkom
Obr. č. 19: J. E. Mons. Josef Koukl celebruje sv. omšu v našom kostole
Obr. č. 20: J. E. Mons. Dominika Tótha víta riaditeľka školy v Machulinciach

 

 

Kňazi pochádzajúci z obce

Ernest Čulík - Ondrejka

Narodil sa 6.mája 1913 v Machulinciach. Už od detstva bol veľmi šikovný. Vychovaný bol v katolíckej rodine spolu s tromi súrodencami. Rodičia František a Karolína mu od detstva vštepovali lásku k Bohu, čo sa odrazilo v jeho ďalšom živote. Základné vzdelanie dostal v rodnej obci. Po skončení Gymnázia v Zlatých Moravciach sa rozhodol, že sa stane kňazom a vstúpil do seminára. Štúdia úspešne ukončil a jeho túžba stať sa kňazom sa naplnila. Dňa 29.júna 1938 sa konala v Machulinciach veľká a vzácna slávnosť - primície. V ten deň miestny novokňaz a prvý inteligent z obce slúžil svoju primičnú sv.omšu. Pred oltárom ho privítal dp.Jozef Palovčík, správca farnosti v Opatovciach nad Žitavou a dp. Benedikt Mravík, rodák z farnosti.
Novokňaz Ernest Čulík - Ondrejka začal pôsobiť ako kaplán v Topoľčiankach, neskôr v Prašiciach a v Chtelnici.V rokoch 1942 až 1954 ako správca farnosti v Prenčove. Práve tu zažil hrôzy druhej svetovej vojny, pomáhal partizánom a zachránil veľa ľudí od zajatia.Od roku 1955 bol farárom v Bzovíku. V auguste 1958 bol preložený už ako dekan do Novej Dediny pri Leviciach. Tu pôsobil 24 rokov. Zomrel 18.augusta 1982 a pochovaný je v Machulinciach.

Karol Ondrejmiška

Narodil sa 11.januára 1915 v Machulinciach. Po skončení základnej školy v rodnej obci pokračoval na Gymnáziu v Zlatých Moravciach. Po maturite nastúpil v septembri 1934 do kňazského seminára. V roku 1939 bol vysvätený za kňaza. Svoju primičnú omšu celebroval v rodnej obci 2.júla 1939.
Začal pôsobiť ako kaplán v Tesárskych Mlyňanoch, neskôr v Gbeloch, v roku 1941 v Gajaroch a v roku 1943 pôsobil v Holíči. Tu bol krátko, pretože v tomto roku bol povolaný za vojaka na Tri Duby. Tu bol až do povstania 1944, kedy bol odvlečený do koncentračného tábora v Nemecku. Domov sa vrátil v júli 1945. V septembri začal pôsobiť ako správca farnosti v Dolných Rykynčiciach, kde bol až do roku 1958. Potom bol správcom farnosti Malé Hoste pri Topoľčanoch. Zomrel 24.apríla 1970 a pochovaný je na miestnom cintoríne v Machulinciach.

PhDr. Karol Cibira

Narodil sa 22.apríla 1915 v Machulinciach. Rodičia ho vychovali spolu s ďalšími dvoma synmi. Karol Cibira slúžil primičnú sv.omšu 29.júna 1940, ako tretí novokňaz pochádzajúci z obce. Po vysviacke pôsobil ako kaplán v Krakovanoch. Vo februári 1947 bol slávnostne promovaný na doktora filozofie. Pôsobil ako profesor na gymnáziu v Banskej Štiavnici a neskôr v Hlohovci. V roku 1950 bol za vieru prenasledovaný a trestaný. Bol odsúdený na sedem rokov väzenia. Ani väzenie ho nezlomilo, ba práve naopak, utvrdilo vo viere. Po návrate malzakázané vykonávať kňazskú službu. Vtedy sa utiahol k svojmu bratovi Michalovi v rodnej obci. Za vtedajšieho režimu nemohol nájsť žiadne jemu primerané zamestnanie. Boli mu prideľované ťažké a podradné práce. Pracoval v tehelni, bol kuričom, pastierom. Za vieru bol ponižovaný. Toto všetko zanechalo na ňom zdravotné následky. Pán jeho modlitby vypočul a po 17 rokoch mu bolo znovu dovolené vykonávať kňazskú službu. Bol pridelený za správcu farnosti v Santovke, kde pôsobil 12 rokov. Potom pôsobil rok v Šišove, kde 6.júna 1972 zomrel. Pochovaný je v Machulinciach.
Na jeho pomníku sú vyryté veľavravné slová:
Dobrý boj som bojoval, vernosť som si zachoval, preto očakávam veniec spravodlivosti.

 

Obr. č. 21: Medzi 26 bohoslovcami z Požitavskej doliny
boli aj traja z Machuliniec

 

Obr. č. 22: Prví traja kňazi
z Machuliniec: Karol Ondrejmiška,
Ernest Čulík - Ondrejka
Karol Cibira

 

Obr. č. 23: Štvrtý kňaz z
Machuliniec dp. Peter Valent

 

Mgr.Th. Peter Valent

Narodil sa 22.októbra 1959 v Zlatých Moravciach. Rodičia ho vychovali spolu s ďalšími tromi súrodencami. Po skončení Základnej školy v Machulinciach a v Žitavanoch začal študovať na Gymnáziu v Zlatých Moravciach, kde úspešne zmaturoval. Po maturite v roku 1979 nastúpil na Cyrilo-metodejskú bohosloveckú fakultu v Bratislave. V decembri 1983 prijal diakonské svätenie. V júni 1984 prijal z rúk Mons.RNDr.Júliusa Gábriša, trnavského biskupa, kňazské svätenie. O týždeň neskôr 24. júna 1984 celebroval v rodných Machulinciach primičnú svätú omšu. Po dlhých 44 rokoch sa Machulinčania dožili tejto krásnej slávnosti. Ako kaplán začal pôsobiť v Skalici. Potom absolvoval základnú vojenskú službu. Po dvoch rokoch nastúpil na kaplánske miesto v Topoľčanoch. Odtiaľ bol preložený za správcu farnosti do Nadlíc. Farnosť sa skladala zo štyroch dedín, v ktorých boli dlhšie neopravované kostoly. Za pomoci farníkov sa mu podarilo ich zrekonštruovať.
Od 1.februára 1994 pôsobí ako správca farnosti a školský dekan vo Voderadoch. Aj v tejto farnosti sa zaslúžil o rekonštrukciu troch kostolov.

Rehoľné sestry pochádzajúce z obce

Katarína Ondrejmišková -Celestína

Bola sestrou Svätého Kríža. Narodila sa 15.júla 1912 v Machulinciach. V reholi pracovala ako zdravotná sestra na chirurgickom oddelení a pri operáciách. Po roku 1950 musela toto miesto opustiť a bola preložená do domova dôchodcov v Lukove. Tu sa starala o trvalo ležiacich pacientov. Nakoniec pracovala v práčovni, kde ju zastihla ťažká choroba. Zomrela v roku 1980 v Štipe pri Zlíne, kde je aj pochovaná.

Helena Ondrejmišková

Bola sestrou Svätého Kríža. Narodila sa v roku 1914. V reholi pracovala ako kuchárka v charitnom dome v Kroměříži. Neskôr pracovala pri postihnutých deťoch v detskom domove v Hostýne. Napokon ochorela a 8.novembra 1964 zomrela v Chorýne.

Anežka Valentová - Epifánia

Bola tiež sestrou Svätého Kríža. Narodila sav roku 1910. Pôsobila v Olomouci. Dožila sa požehnaného veku 86 rokov a zomrela v roku 1996 v Chorýne.

Mária Ondrejková - Pascala

Bola misijnou rehoľnou sestričkou. Narodila sa v roku 1909. Pôsobila v bývalej Juhoslávii, kde aj v roku 1979 zomrela.

Helena Ondrejmišková - Eulália

Bola sestrou Svätého Kríža. Narodila sa 7.októbra 1917. Pôsobila na viacerých miestach:v Kroměříži Na Kopečku, v Hulíne, Chorýn, na Svätom Hostýne,v Štípe pri Zlíne. Posledne pôsobila od roku 1995 v charitnom dome v Bořici pri Buchloviciach v Čechách. Zomrela 24.augusta 2001 v Kroměříži.

Helena Čulíková - Vojtecha

Bola tiež misijnou sestričkou. Pôsobila v Duakove (bývalá Juhoslávia). Tu sa dňa 17.augusta 1975 dožila svojich "Zlatých sľubov". V roku 1979 si ju Pán povolal k sebe.

Hermína Gáliková

Pôsobila ako misijná sestra v Juhoslávii.

Mária Gáliková - Hortenzia

Bola sestričkou Svätého Kríža. Narodila sa v roku 1916. Pôsobila v Podunajských Biskupiciach, v Trnave, v Močenku a v Číže. Zomrela v roku 1978.

Helena Čulíková

Bola sestrou Svätého Kríža a pôsobila v Novom Jičíne.

Rozália Ležáková - Borgia

Bola sestrou Svätého Kríža. Narodila sa v roku 1914. Rehoľné sľuby skladala v roku 1940 v Podunajských Biskupiciach. Pracovala ako zdravotná sestra na chirurgickom oddelení v Trnave. V 50-tych rokoch ju premiestnili do domu dôchodcov v Starej Ľubovni. Potom pracovala v Osadnom (okres Humenné) v ústave sociálnej starostlivosti pre deti a mládež. Ako 60-ročná bola v roku 1984 preložená do charitného domu v Cerovej, kde v roku 1990 oslávila 50-ročné jubileum rehoľných sľubov. Zomrela v roku 1996 a pochovaná je v Cerovej.

Katarína Čulíková - Mária Donáta

Narodila sa v roku 1925, rehoľné sľuby skladala ako 22-ročná v Podunajských Biskupiciach, kde aj istý čas pôsobila. Neskôr pôsobila v Bratislave, kde pracovala ako sestra - ošetrovateľka. Pochovaná je v Zlatých Moravciach.

Jana Kurkinová

Narodila sa 22.decembra 1972 v Zlatých Moravciach. Detstvo prežila v Machulinciach, kde začala chodiť do základnej školy. Po ukončení Základnej školy v Žitavanoch pokračovala v štúdiu na Strednej ekonomickej škole v Nitre, kde aj zmaturovala. Vo svojom bydlisku v Machulinciach pripravovala deti na prvé sv. prijímanie, nacvičovala programy do kostola pri rôznych podujatiach. Organizovala púte do Lúrd, Fatimy, do Ríma a na ďalšie miesta. Písala farskú kroniku.
Do rehole saleziánok - Inštitút Dcér Márie Pomocnice vstúpila v roku 1998. Prvé sluby mala 3. augusta 2002 v Trnave. V súčastnosti sa pripravuje na večné sľuby. Pracuje s mládežou, ktorú mala vždy rada.

 

Obr. č. 24: Pohľad na kostol Božského Srdca Ježišovho v Machulinciach

 

Obr. č. 25: Nová podoba presbytéria

Použitá literatúra

VALACH, O. - BAŤO, J. a kol. : Machulince - História a sučastnosť, MichelAngelo, Nitra, 2000
Marián Bátora a Michal Zaťko : Zlaté Moravce
Kronika obceMachulince
Kronika farnosti Žitavany
Radovan Ivanička : Projekt prestavby interiéru kostola v Machulinciach
Jednotný katolícky spevník

Fotografie

Ing. Rastislav Valach /9/
Ing. Pavol Ondrejmiška /1/
Hedviga Horniaková /9/
Ing. Ivan Baťo /2/
Jana Kurkinová /2/
Archív /3/
Ing. Radovan Ivanička /Pôdorys prízemia/