Prírodné podmienky

Geomorfologické členenie a geologická stavba

Podľa regionálneho geomorfologického členenia Slovenska patrí obec Machulince do oblasti Podunajská nížina, celku Podunajská pahorkatina a podcelku Žitavská pahorkatina. Nadmorská výška zastavanej oblasti sa pohybuje v rozmedzí 220 až 290 m n. m. Hydrograficky patrí oblasť Machuliniec povodiu Dunaja, presnejšie k čiastkovému povodiu Žitavy.
Údolie Žitavy oddeľuje a odvodňuje dve susedné horstvá, južné a juhovýchodné svahy Tríbečského pohoria a a západné svahy Pohronského Inovca. Sieť Žitavy je vejárovitá a zo svahov Tríbeča a Pohronského Inovca priberá viacero nie príliš výdatných prítokov.
Vzhľadom k tomu, že územie obce sa nachádza v hraničnom pásme oboch pohorí, priestor sa vyznačuje pestrosťou geologického zloženia. Časť územia patrí k neogénnej podunajskej panve pohoria Tríbeč a časť oblasti neovulkanickému pohoriu Pohronský Inovec. V blízkosti povodia rieky Žitavy však možno pozorovať aj prelínanie geologickej reliéfnej stavby oboch odlišných pohorí (obr. č. 1). Obec Machulince sa nachádza v kotline uzavretej z troch strán (východ, sever, západ). Otvorená je iba z juhu, kde zasahuje okraj Podunajskej nížiny. Stret týchto troch odlišných geologických zložení, ako aj osobitých geomorfologických (povrchovotvorných) charakterov dáva tejto oblasti osobitý význam z hľadiska flóry a fauny a zabezpečuje veľkú pestrosť tvárnosti povrchu zeme.
Kataster obce Machulince sa nachádza v oblasti s osobitným názvom - horné Požitavie. Horné Požitavie je chara. 

Geologické zloženie podložia katastera obce Machulince s možným zovšeobecnením na horné Požitavie, možno rozdeliť do troch už hore spomínaných susediacich povrchových jednotiek :

  1. Pohronský Inovec

  2. Tríbečské pohorie

  3. Podunajská nížina

Popis jednotlivých povrchových jednotiek je zameraný na obec Machulince a jej blízke okolie.

Pohronský Inovec

Pohorie Pohronský Inovec predstavuje rozsiahlu stavbu starovulkanického typu, ktorá sa formovala v priebehu niekoľkých etáp vulkanickej aktivity striedanej s obdobiami deštrukcie a denudácie (obnažovanie podložných pevných hornín, alebo znižovanie zemského povrchu) vulkanických komplexov. Okrajová časť územia Pohronského Inovca ohraničená údolím nivy Žitavy je formáciou sarmatského veku (oblastný stratografický stupeň neogénu - treťohôr), kde prevládajú pyroxenické a leukokrátne andezity, tufitické pieskovce a tufity. Celkove je pohorie Pohronského Inovca v smere sever-juh asi 20 km dlhé. Šírka od Žitavy po Hron je asi 12 km.
Pohronský Inovec sa začal vyvíjať v mladších treťohorách, kedy v dôsledku sopečnej činnosti vznikali pohyby zemskej kôry, na povrch sa dostala žeravá láva, sopečný popol a iné prvky, ktoré sú základom sopečných hornín, predovšetkým andezitov a riolitov. V jeho juhozápadnom okraji, na katastrálnom území obce Machulince sú to predovšetkým andezity a andezitové tufy. Andezity, ako prírodné bohatstvo lokality sa ťažia už druhé storočie v andezitových kameňolomoch, ktoré sa nachádzajú na území obce Obyce , ale vo veľkej miere aj v katastrálnom území Machuliniec.
Pohorie je silne zalesnené a vo vyšších polohách sa nachádzajú horské lúky a pastvíny.
Pohronský Inovec sa skladá z troch osobitých častí:

  1. časť Veľkého Inovca (901 m)

  2. časť Vojšína (820 m)

  3. časť Raja (750 m)

Najviac vyzdvihnutá počas treťohôr bola južná časť Pohronského Inovca (časť Veľkého Inovca (901 m)), preto sa tu nachádza aj väčší súbor vyšších kopcov a vrchov.
Medzi vyššie kopce časť Veľkého Inovca patria:
Veľký Inovec (901 m), Malý Inovec (870 m), Hrádok (688 m), Benát (704 m) a mnoho ďalších vrchov s nadmorskou výškou vyššou ako 500 m.
Eróznou činnosťou sa vytvorili aj hlboké údolia dnešných prítokov rieky Žitavy. Vytvorili sa tak hlboké údolia, ktoré rozdelili Pohronský Inovec na viacero častí a tým vytvorili prekrásnu členitú scenériu blízkeho okolia spadajúceho do oblasti Veľkého Inovca. Žitava preteká od Veľkej Lehoty, okrajom Jedľových Kostolian a eróznym údolím Obyckej kotliny a prechádza tzv. "Machulinskou bránou". Táto je zo severozápadu ohraničená vyvýšeninou Kamenec a zo severovýchodu oblasťou obyckého kameňolomu. Odtiaľto už niva rieky Žitavy tečie menšou úpäťovou rovinou pod Pohronským Inovcom, ktorá sa tiahne od Machuliniec až po Zlaté Moravce. Tu dochádza k splývaniu úpätia Veľkého Inovca a severného kraja Podunajskej nížiny.

Pohorie Tríbeč

Tríbeč patrí medzi kryštalické pohoria. Začal sa vyvíjať v neogéne. Jadro sa nachádza v oblasti Zobora a tvorí ho predovšetkým žula. V okrajových oblastiach sa nachádzajú usadené horniny, ktoré tvoria obal tohoto kryštalického jadra a sú to predovšetkým vápence a pieskovce. Severovýchodný okraj pohoria Tríbeč sa nazýva Rázdiel a tiahne sa medzi Skýcovským sedlom a Hostianskym potokom.
K hornému Požitaviu patrí najjužnejší výbežok Rázdiela, ktorý končí v katastri obce Machulince. V hostianskej časti Rázdiela sa vypína Hrušovská skala (498 m) so zrúcaninou hradu Hrušov.
Do katastrálneho územia obce Machulince zasahuje východný okraj pohoria Tríbeč, ktorý ohraničuje pravý breh rieky Žitava. Vyznačuje sa piesčitými a ílovitými hlinami, ktoré prechádzajú do štrkopieskových vrstiev. Ojedinele sa vyskytujú aj vápenité konkrécie a zvápenateniny pôvodnej vegetácie.
Ukážkový príklad rozloženia reliéfu okrajovej časti pohoria Tríbeč môžeme vidieť v ložisku tehliarskych surovín ( hlinisko ) (obr.č. 2), ktoré sa nachádza cca 800 m východne od intravilánu obce Topoľčianky a cca 800 m severozápadne od kóty Kamenec ( 296,6 m n. m. ). Ložisko obsahuje základné druhy tehliarskych surovín, kvartélne deluviálne hliny na výrobu plnej tehly, pestré neogénne íly na výrobu ťahanej krytiny.
Začiatky tehliarskej ťažby sa datujú k roku 1890, keď v Zlatých Moravciach vznikla firma " A. Petö" - stavebná, drevospracujúca a hlinopriemyselná účastinná spoločnosť. Ťažba hliny bola využívaná až do roku 1995.

 

Podunajská nížina

Najväčšiu časť horného Požitavia zaberá severný výbežok Podunajskej nížiny, ktorý sa v oblasti Machuliniec včleňuje medzi pohorie Tríbeč a Pohronský Inovec. Dnešné pahorkatiny tejto oblasti v hornom Požitaví boli vytvorené eróznou činnosťou rieky Žitava a jej prítokov. V poľadovej dobe za vlhšieho podnebia bola Žitava a jej prítoky vodnatejšie a tak prínosy z prítokov Pohronského Inovca a pohoria Tríbeč začali ovplyvňovať aj povrchový reliéf okrajovej časti Podunajskej nížiny. Tým vznikli v oblasti Machuliniec a Žitavian erózne údolia a pahorkatiny o nízkej nadmorskej výške. Neskorším pôsobením suchšieho podnebia sa zmenšil prietok Žitavy a tým aj jej erózna činnosť a tak vznikli po jej oboch stranách z naplavených pieskov a hlín veľmi úrodné riečne nivy, na ktorých sú zväčša lúky alebo polia vhodné na pestovanie poľnohospodárskych plodín. Táto oblasť sa tiahne od Topoľčianok a Machuliniec až po Zlaté Moravce.

Podnebie

Podnebie lokality obce Machulince je podmienené dvoma susednými horstvami Pohronským Inovcom a Tríbečským pohorím. V neposlednom rade sú klimatické podmienky ovplyvňované aj severným výbežkom Podunajskej nížiny a hlavne jej južným sklonom. Táto otvorenosť z južnej strany veľmi ovplyvňuje slnečný svit a tým aj celkové slnečné ohrievanie oblasti. Na základe týchto faktorov po stránke klimatickej lokalita náleží teplej oblasti - vlhké prostredie s miernou zimou.

Klimatické charakteristiky:

  • priemerná ročná teplota vzduchu : 9.1 o C

  • priemerný ročný úhrn zrážok : 642 mm

  • priemerná ročná relatívna vlhkosť : 79 %

  • priemerný ročný výpar z povrchu pôdy : 500 mm

  • prevládajúci smer vetrov : SZ

  • priemerná rýchlosť vetra za rok : 2 - 3 m/s

Z vyššie uvedených charakteristík možno podnebie Machuliniec a ich okolia hodnotiť ako veľmi priaznivé pre život a prácu obyvateľov, ale aj vhodné pre turistické využívanie regiónu. Celkove teplotné pomery možno hodnotiť ako mierne. Priemerná teplota v júli je 18,7 °C. V porovnaní najteplejšia oblasť Slovenska má v tomto období priemernú teplotu 20 °C. Veľmi zriedkavé sú aj teplotné extrémy.

Rastlinstvo

Horstvá Tríbeč, Pohronský Inovec a výbežok okraja Podunajskej nížiny fytogeograficky patria do oblasti západokarpatskej kveteny. Oblasť Machuliniec je z juhozápadu otvorená, bezprostredne hraničí s panónskou rastlinnou oblasťou. Podobne ako v širokom okolí aj v údolí rieky Žitavy charakter vegetácie ovplyvňujú teplomilné panónske elementy flóry, ktoré postupne prechádzajú do vegetácie vyšších oblastí Tríbeča a Pohronského Inovca.
Oblasť väčšinou pokrývajú listnaté lesy. Pôvodný zalesnený komplex bol postupne narušený a v dôsledku výrubov boli časti lesov premenené na polia, lúky, vinice a pasienky. Lesy sú vytvorené z porastov stromov, kde sú najviac zastúpené listnaté stromy ako dub letný, dub zimný, hrab obyčajný, buk lesný, breza biela, agát biely. Z ihličnatých porastov sa najviac vyskytujú smrek obyčajný a borovica čierna. V okolí povodia Žitavy a jej prítokov sa vypínajú topole, jelše a vŕby. Z rastlinstva sa v lokalite najviac vyskytujú lúčne a pasienkové byliny a rôzne druhy tráv. Z jari skrášľujú okolie rôzne jarné kvety. Sú to hlavne jarné snežienky a blyskáče, neskôr fialka voňavá, prvosienka jarná a následne hlavne púpava lekárska. Neskôr pestrofarebnosť okolia dotvárajú aj rôzne poľné buriny ako nevädza poľná, stračia nôžka, vlčí mak a iné.
Oblasť je veľmi bohatá aj na rôzne druhy liečivých rastlín. K príprave čajov a k domácemu liečeniu sa zbierajú divozel veľkokvetý, skorocel kópijovitý, kostihoj lekársky, čakanka obyčajná, ľubovník bodkovaný, rebríček obyčajný, materina dúška, repík lekársky a iné. Pestrosť a bohatosť rastlín v Tríbeči a Pohronskom Inovci charakterizuje aj fakt, že v oblasti rastie 30 druhov úplne alebo čiastočne chránených rastlín.
Osobitnú skupinu vegetácie v regióne tvoria huby. V katastri obce Machulince sa nenachádzajú najvyhľadávanejšie hubárske oblasti okolia, ale aj napriek tomu tu rastie veľké množstvo húb. Na lúkách možno nájsť tanečnice poľné, májovky a rôzne druhy pečiarok. V lesných porastoch sa vyskytujú hríb dubový, masliaky, suchohríby, rôzne druhy kozákov a rýdzikov.
Priaznivosť klimatických podmienok pre vyššie uvedené rastlinstvo je daná relatívne vysokou priemernou ročnou teplotou a hlavne teplotou v jarnom, letnom a jesennom období, ako aj dostatočnom ročnom úhrne zrážok. K devastácii a redukovaniu množstva flóry dochádza aj zásahom človeka, hlavne rozširovaním ťažobného priestoru andezitových kameňolomov, ďalej dôsledkom zníženého čistenia lesných plôch, neošetrovaniu a tým aj zarastaniu lúk a pasienok.
Obyvatelia obce vo svojich záhradkách väčšinou pestujú zeleninu pre vlastnú potrebu. Venujú sa hlavne pestovaniu zemiakov, cibule, cesnaku, mrkvy, petržlenu, zeleru, fazule, hrachu, papriky a rajčín. Z ovocných drevín sa najviac pestujú jablone, hrušky, slivky, marhule, broskyne a vinič.

Živočíšstvo

Množstvo a druhové zastúpenie živočíchov v pohoriach Tríbeč a Pohronský Inovec ovplyvňujú základné geomorfologické, klimatické a chronologické faktory. Výskyt živočíšstva ovplyvňuje hlavne fakt, že takmer 40% regiónu Machuliniec tvoria lesné porasty a výskyt vodných živočíchov ovplyvňuje hlavne rieka Žitava a jej prítoky. Priestor sa vyznačuje mozaikou polí, lúk a pasienkov, vinohradov a sadov, ale aj kameňolommi, skalami a ťažobnými priestormi ílovitého materiálu.
Bohatá je fauna hmyzu a plazov. Dvojkrídly hmyz zastupujú hlavne čmeliaky, osy, mravce, rôzne druhy múch, ovady a komáre. V letnom období dosahujú významný výskyt aj kliešte. Z motýľov sú to rôzne druhy babôčok, dúhovcov, obaľovačov a spriadačov.
Z plazov sa najčastejšie vyskytujú jašterica zelená, slepúch lámavý, užovka stromová ale aj jedovatá vretenica obyčajná.
Vtáky zastupujú vo väčšom počte spevavce, dravce ale aj sovy, kukučky a ďatlovce. Významné zastúpenie majú sláviky, drozdy, sýkorky, strnádky, vrany a iné.
Žijú tu aj niektoré druhy rakytovej zveri - srnčia, jelenia a diviačia zver.
V Žitave a jej prítokoch môžeme nájsť raky riečne a raky kamenáče ako aj pstruhy, pĺže, hlaváče a jalce. Oblasť Machuliniec tvorí pstruhovité pásmo.
V domácom chove sa vyskytujú v skupine úžitkových zvierat - husi, kačice, sliepky, králiky, ošípané a zriedkavo aj hovädzí dobytok. Svoje zastúpené majú mačky a psi.

 

FacebookFacebook